BIO spotrebiteľ

Quo vadis?

24.05.2006 00:26
„Kde chýbajú ideály, nastupuje ľahostajnosť. Ľahostajnosť však pomáha ospravedlniť každú zvrhlosť, špinu, vraždu, všetko najhoršie, čo ľudská spoločnosť dokáže vytvoriť.“
(Alberto Moravia)
Sme vraj stredoeurópske tigre. Rastie nám spotreba domácností, vývoz, hrubý domáci produkt, platy... Pri prechádzke krajinou mám však stále prehlbujúci sa pocit, že my, pyšné tigre Európy, sme kdesi nechali srdce.

Quo Vadis
To veľké srdce horalov, ktorí s láskou brali do rúk hrudu hliny, pohladili ju tvrdými prstami a nasali nosom jej prebúdzajúcu sa vôňu.

To srdce, ktoré spievalo, keď sa s úsvitom dňa čepeľ kosy zahryzla do zeleného koberca sviežej trávy.
To srdce, ktoré viedlo ruku k prameňu vody, aby ho zjari očistilo od nánosov lístia. Srdce, ktoré sa rozprávalo s koníkom a kravičkou.
Srdce, ktoré neodmietalo pocestného a pod stáročnou lipou ťahalo z torby skyvu chleba a kus syra, aby nasýtilo okoloidúceho.
Srdce, ktoré vyrezávalo, zdobilo a stavalo kríže na skromných cintorínoch a krížnych cestách.
Srdce, ktoré vyrezalo kolísku, píšťalku i koníka pre vnuka či syna.
Sladké srdce včelárov.

A stráca sa aj srdce ľudí z nížin.
To srdce, ktoré počúvalo rieku, raz lenivo plaziacu sa, inokedy hrozivo rozlievajúcou sa krajinou.
To srdce, ktoré zo slnka, vody, zeme a práce vytvorilo zrelé hrozná na vína kráľov a kráľov vín.
Srdce zarastených furmanov na prašných cestách.
Srdce obchodníkov na stáročných jarmokoch, plných handlovačiek, klebiet babíc a štebotu detí.
Srdce olašských Rómov, ktorých kov a drevo dokázali uživiť.
Srdce rybárov, splietajúcich siete v choráloch čajok a bzukote miliónov komárov.
Srdce, ktoré splodilo víly, divožienky a vodníkov.
Srdce, ktoré plietlo košíky, tkalo, vyšívalo ... a všetko to bolo kúskom, s láskou odobratej a ľudskými rukami premenenej, krajiny.

Presviedčajú ma, že stratiť srdce je normálne, že je to dokonca prirodzené, že to uľahčuje život, že je to „in“ ... že pokrok je pokrok.

Quo Vadis
Neviem, nerozumiem tomu. Nechcel by som nechať srdce niekde v kaviarni Auparku, či pohodiť na konci predlhej uličky hypermarketu, utopiť v bazénoch aquacity, zabiť v honbe za márnosťou kdesi na diaľnici, nechať vykrvácať v pracovnom tempe v priemyselnom parku, spláchnuť s PET fľašami v miestnom potoku, zadusiť ho v kope bankoviek, vymeniť za akékoľvek komparatívne výhody...

Presviedčajú ma, že stratiť srdce je normálne, že je to dokonca prirodzené, že to uľahčuje život, že je to „in“ ... že pokrok je pokrok.

Áno srdce aj pobolieva. Zjazvujú ho hlboké rany lúčenia sa s ľuďmi, ktorých odprevádzame na poslednú cestu. Zjazvujú ho rany odlúčení a rozchodov. Posievajú ho jazvičky nedorozumení. Starne a my starneme s ním.

Ale , ... práve ten malý orgán, ktorý strácame, nám umožňuje ľúbiť. On vyšle zvláštny lesk do očí, keď stretneme toho pravého, či tú pravú. On tlačí slzy cez bránu očí aj tých najtvrdších chlapov, keď im podajú dieťa. On šepká ľúbezné slová ústam a píše básne z povinného čítania. On vníma slnko, včely, rosu, noc, svitanie ... On kladie filozofické otázky na ktoré náš mozog hľadá pragmatické odpovede. On nás vedie k nelogickým rozhodnutiam. On mení život na komédiu či tragédiu.

Jeden môj priateľ – Konrád Lorenz, s ktorým sme sa nikdy nestretli v čase a ani v priestore, už pred niekoľkými desaťročiami v knihe „Osem smrteľných hriechov“ varoval a predpovedal citové vyhasnutie ľudí, ktoré sa stane jednou z príčin prehlbovania problémov životného prostredia a zväčšovania napätia a konfliktov v medziľudských vzťahoch. Stalo sa.

A preto každý, kto odpadom devastuje kus potoka, rúbe stáročný strom na krížnych cestách ... a myslí si, ako so všetkými vybabral, by mal začať hľadať vlastné srdce. A ak v tom čase - niekde v diaľke - začuje kostolné zvony, nech sa nepýta komu zvonia, lebo zvonia aj jemu. Hľadajte srdcia, prosím. Ešte je čas.





Hodnotenie: 80%, 1 hlas Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Diskusia: Quo ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Rôzne



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií