BIO spotrebiteľ

Na skládky nie sme krátki!

05.06.2006 08:05
V poslednom čase slovenskú krajinu hyzdia desiatky tzv. divokých, nelegálnych alebo čiernych skládok odpadov. Vo všeobecnosti sa aj medzi osvietenými ľuďmi traduje, že neexistujú účinné opatrenia k predchádzaniu a odstraňovaniu nežiadúcich odpadov. Pozrime sa na túto problematiku bližšie.

Zákon o odpadoch

V zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody na skládkovanie odpadov, ak sa takáto činnosť plánuje vykonávať na území s II. a III. stupňom ochrany t. j. v chránených krajinných oblastiach a národných parkoch.

Na území so IV. stupňom ochrany t.j. v chránených areáloch je zakázané umiestňovať a rozširovať skládky odpadov a na území s V. stupňom ochrany tzn. na území prírodných rezervácii a prírodných pamiatok, je taktiež zakázané znečisťovať územie nielen odpadmi, ale aj odpadkami.

Ľudia, ktorí nájdu v takomto území skládku odpadov väčšinou argumentujú pri podaniach napr. k Slovenskej inšpekcii životného prostredia tým, že bol porušený zákon o ochrane prírody a krajiny, nakoľko nebol daný súhlas orgánu ochrany prírody na „skládkovanie odpadov“. Aká je však skutočnosť?

Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch definuje čo sa pod pojmom skládka, skládkovanie a zneškodňovanie odpadov rozumie:

Zneškodňovanie odpadov

Zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí. Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku. Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme.

U definície uvedených pojmov vyplýva, že súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje na ukladanie odpadov na skládku t. j. na miesto určené na trvalé ukladanie odpadov za účelom ich zneškodnenia.

Protiprávneho konania na úseku ochrany prírody sa teda nedopustí občan, ktorý umiestňuje odpad do prírody, nakoľko takéto konanie nemožno charakterizovať ako „skládkovanie odpadov“, pretože občan neumiestňoval odpad na skládku ale práve naopak, mimo skládku tzn. na miesto, ktoré nie je určené na zneškodňovanie odpadov.

Čo je skládka?

Používaný pojem „skládka“ si verejnosť vysvetľuje tak, že ide o akékoľvek miesto na ktorom sa živelne umiestňujú odpady. Opak je však pravdou. Vychádzajúc zo zákonnej definície pojmu „skládka“, je treba tento objekt chápať v pozitívnom zmysle, nakoľko ide o priestor, objekt, zariadenie ..., ktoré je určené na trvalé zneškodňovanie odpadov bez možnosti priameho ohrozenia životného prostredia a zdravia ľudí. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nielen zákon o ochrane prírody a krajiny, ale ani zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch „de jure“ nepozná pojem „divoká skládka“, pretože vyžaduje ukladanie odpadov na skládku t.j. na miesto určené na trvalé ukladanie odpadov za účelom ich zneškodnenia.

Súhlas orgánu ochrany prírody na skládkovanie odpadov sa vyžaduje v povoľovacom procese iných orgánov štátnej správy, napr. v územnom alebo stavebnom konaní, v ktorom stavebný úrad rozhoduje o umiestnení skládky ako stavby alebo rozhoduje o využití územia. Takýmto súhlasom je však stavebný úrad viazaný, nakoľko podľa zákona o ochrane prírody a krajiny povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody.

V prípade, ak by stavebný úrad povolenie na umiestnenie skládky vydal bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody, takéto rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom o ochrane prírody krajiny, ako aj so stavebným zákonom. Subjekt, ktorý na základe takéhoto rozhodnutia realizoval stavbu, sa nezbavuje týmto zodpovednosti za protiprávne konanie na úseku ochrany prírody a krajiny.

Čierné skládky

Ako však riešiť prípady živelného umiestňovania odpadov v krajine, ak takáto činnosť nie je upravená zákonom o ochrane prírody a krajiny, a teda nemôže byť protiprávnym konaním na úseku ochrany prírody?

Podľa § 18 zákona o odpadoch sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade so zákonom o odpadoch.

Podľa § 39 ods. 5 je pôvodca komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov povinný ukladať komunálne odpady na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obcí.

Ak teda ktokoľvek umiestňuje odpad v rozpore s § 18 a § 39 zákona o odpadoch, bez ohľadu na stupeň ochrany územia tzn. aj v I. stupni ochrany, dopúšťa sa protiprávneho konania na úseku odpadového hospodárstva.

Ak sa takéhoto konania dopustí fyzická osoba, orgán odpadového hospodárstva, v tomto prípade obec, jej môže uložiť pokutu. Pokuta môže byť do výšky 5 000,- SKK. V prípade, ak takúto činnosť vykonáva právnická osoba, Inšpekcia odpadového hospodárstva alebo obvodný úrad životného prostredia môže uložiť pokutu do výšky 500 000 SKK. Súčasne s pokutou môže orgán odpadového hospodárstva uložiť aj vykonať opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania.

Spaľovanie odpadu

Uvedenú situáciu s odpadmi v obciach nie je - v zmysle hesla „Čo zhorí, neexistuje!“ - možné riešiť ani zneškodňovaním nepohodlného odpadu spaľovaním, nakoľko spaľovanie suchého lístia, drobných konárikov a ostatného odpadu zo záhrad a domácnosti je zakázané. Tento zákaz upravujú tieto zákony:
  • zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch - § 18 ods.2) písm. m) v platnosti od 1.1.2006 - v znení neskorších predpisov,
  • zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 40/1964 Zb. (občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov.


V zmysle zákona o odpadoch je zakázané zneškodňovať (spaľovať, skládkovať) odpad inde ako v zariadeniach na to určených, tzn. v spaľovniach alebo na skládkach odpadov. Od 1. januára 2006 špeciálne platí zákaz zneškodňovať odpad zo záhrad, parkov, cintorínov, verejnej zelene a pod. Tento „zelený“ odpad je možné iba zhodnocovať napr. kompostovaním.

Zákon o ochrane pred požiarmi hovorí, že sa nesmie zakladať oheň tam, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu a ďalej sa nesmú vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov.

Podľa občianskeho zákonníka nikto nesmie nad mieru prípustnú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami ...Ak teda niekto spaľuje odpad zo záhrady – lístie, trávu, konáre ..., odpad z domu – plastové fľaše, papiere, kartóny, gumu ... dopúšťa sa protiprávneho konania.

Pokuty a sankcie

Samozrejme, že ukladať pokuty za umiestňovanie odpadov na miesta, ktoré nie sú na to určené, ako aj nariadiť odstránenie nedostatkov, je možné iba v prípadoch, ak sa orgánom kontroly podarí zistiť konkrétneho vinníka.

Častý argument, že nie je možné zistiť konkrétneho vinníka nelegálneho ukladania odpadov, je irelevantný. Zákon o odpadoch predvídal takúto možnosť a v § 18 ukladá povinnosti vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa takýto nežiadúci odpad nachádza:

Ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľností zistí, že na jeho nehnuteľnosti bol umiestnený odpad v rozpore so zákonom o odpadoch, je túto skutočnosť povinný bezodkladne oznámiť obvodnému úradu životného prostredia a obci (§ 18 ods. 6), v ktorých územnom obvode sa odpad nachádza. Nesplnenie oznamovacej povinnosti je možné sankcionovať pokutou od 5 000 do 200 000 SKK.

Oznamovacia povinosť

Protiprávneho konania sa teda dopúšťajú aj občania obce, ktorí odpad síce neuložili, ale o uložení odpadu na pozemkoch v katastrálnom území vedeli (nachádza sa na pozemkoch v ich správe) a túto skutočnosť neoznámili.

Toto oznámenie obvodnému úradu životného prostredia, môže uskutočniť aj iný orgán štátnej správy, napr. Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Oznámenie obvodnému úradu životného prostredia môže urobiť aj akákoľvek iná osoba napr. stráž prírody, pracovník ŠOP, občan ... Takéto oznámenie však nemá charakter priameho podnetu a obvodný úrad zvažuje, či na základe takéhoto oznámenia začne konať.

Zneškodnenie a odstránenie odpadu

Následne je obvodný úrad životného prostredia (§ 18 ods. 7) povinný požiadať Policajný zbor SR o zistenie osoby zodpovednej za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti, ktorá je potom povinná zabezpečiť zneškodnenie odpadu na vlastné náklady.

Ak sa okresnému úradu alebo orgánom policajného zboru (prípadne obci, ak má na riešení prípadu záujem) nepodarí zistiť osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu v zmysle § 18 ods. 7), obvodný úrad životného prostredia začne konanie podľa § 18 ods. 8), ktorého účelom je zistiť, či vlastník, správca alebo nájomca tejto nehnuteľnosti:

a) je pôvodcom odpadu,
b) mal z tohto uloženia odpadu majetkový alebo iný prospech,
c) neurobil všetky opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti, ktoré je povinný vykonať podľa osobitných predpisov (napr. vyhláška 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení ukladá povinnosť aby stavenisko v zastavanom území obce alebo miesto výkonu stavby bolo oplotené do výšky 1,8 m, a stavenisko mimo zastavaného územia obce musí byť oplotené alebo ohradené, ak je vzdialené od verejnej komunikácie menej ako 30 m).

Ak sa preukáže vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej bol umiestnený odpad, niektorá z vyššie uvedených skutočností, je povinný zabezpečiť odstránenie takéhoto odpadu na vlastne náklady.

V zmysle § 18 ods. 10), ak sa podľa ods. 7) nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti alebo podľa ods. 8) písm. a) až c) nepreukáže niektorá z týchto skutočností, zabezpečí zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie na vlastné náklady príslušný obvodný úrad životného prostredia. Ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, zhodnotenie alebo zneškodnenie na vlastné náklady zabezpečí obec, na ktorej území boli tieto odpady umiestnené v rozpore s týmto zákonom.

Financie a náklady spojené s likvidáciou odpadu

Často obce argumentujú aj tým , že nemajú dostatok finančných prostriedkov na riešenie nelegálneho uloženia odpadov. Čo s tým?

Zákon nerieši a nemôže riešiť finančné a personálne kapacity obce, nakoľko v zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov boli na samosprávu prevedené aj mnohé kompetencie na úseku ochrany a tvorby životného prostredia ..., ktoré boli dlhodobo vyžadované napr. ZMOS-om, kde sa argumentovalo „že samospráva ma bližšie k ľuďom a bude výkon verejnej správy vykonávať logisticky a finančne efektívnejšie“, preto aj tento argument pokladáme je úlne irelevantný. Obce sú zo zákona povinné situáciu riešiť.

Finančným nástrojom pre riešenie problematiky odpadového hospodárstva v katastrálnom území obce je miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Tento poplatok je vyrúbenou daňou, ktorá by mala pokrývať reálne náklady na poskytovanie istej služby – v tomto prípade kompletné odpadové hospodárstvo obce (zhromažďovanie a zvoz odpadov, zneškodnenie odpadov, tvorbu rezervného fondu pre konečnú rekultiváciu skládky, na ktorú je obecný odpad odvážaný, náklady separovaného zberu, náklady likvidácie nelegálnych skládok odpadov a pod.).

Vieme o tom, že mnohé obce „umelo“ znižujú tento poplatok vyrúbovaný voči občanom napr. čiastočnou dotáciou skutočných nákladov z rozpočtu obce, stanovujú poplatok vo výške, ktorá nepokrýva všetky činností odpadového hospodárstva a pod. ... a potom sa vyhovárajú na nedostatok finančných prostriedkov. Nezvládnutie prenosu kompetencii niektorými obcami – populizmus voči občanom, však nie je dôvodom akceptovania protiprávneho stavu na ich území.

Čo môžu urobiť obce?

Každá obec má dostatok organizačných možností, ktoré môže pri riešení odpadového hospodárstva využiť:
  • Stanoviť poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške, ktorá 100 % saturuje všetky náklady na zabezpečenie tejto činnosti.
  • V prípade menších obcí vytvárať Spoločné obecné úrady a združenia obcí, ktoré môžu vytvoriť spoločný obecný podnik na logistické pokrytie výkonu tejto činnosti.
  • Budovať efektívny systém separovaného zberu, otvoriť zberný dvor pre zber nebezpečných (podľa zákona sa musí zber nebezpečných odpadov realizovať v obci min. 2-krát ročne) a veľkoobjemových odpadov, vybudovať obecné kompostovisko. Tu treba pripomenúť, že s účinnosťou od 1.1.2010 sú obce povinné zaviesť zber papiera, plastov, kovov, skla a biologicky rozložiteľných odpadov.
  • Dôsledne riešiť nelegálne ukladanie odpadov podľa vyššie opísaného postupu. Obec je povinná, po obdržaní oznámenia vo veci prenesenej kompetencie napr. ako príslušný správny orgán v zmysle zákona NR SR č. 223/2001 Z . z. o odpadoch a v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, začať správne konanie v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a urobiť všetky opatrenia pre nápravu skutkového stavu.
  • Prípadne prostredníctvom stavovskej organizácie (ZMOS) žiadať okamžité prijatie vyhlášky k zálohovaniu PET fliaš od nápojov, ktoré tvoria významnú súčasť komunálneho odpadu a znečistenia životného prostredia.
Od účinnosti nového zákona o odpadoch existujú teda účinné opatrenia k predchádzaniu a odstraňovaniu nežiaducich odpadov z krajiny. Každý občan sa do boja o krajšiu a čistejšiu krajinu môže zapojiť aj cestou podávania podnetov na jednotlivé v teréne zistené prípady.





Hodnotenie: 60%, 2 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Diskusia: Na skládky nie sme ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Životné prostredie
    popis



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií