Je lykožrút len ďalšia zámienka pre ťažbu dreva tatranských rezerváciách?
07.07.2006 08:26V lesoch, ktorých cieľom je produkcia dreva sú intenzívne zásahy proti podkôrnemu hmyzu samozrejmosť. V záujme produkcie dôležitej suroviny musíme akceptovať určité poškodzovanie nášho životného prostredia, ktoré vzniká ťažbou dreva alebo používaním iných lesníckych opatrení.
V minulosti sa kalamity lykožrúta smrekového skoro výlučne vyskytovali v umelo založených smrekových lesoch. Vplyvom zmien klímy a znečistenia ovzdušia sa v 90-tych rokoch začali tieto kalamity objavovať v prísnych prírodných rezerváciách a pomerne zachovalých prirodzených horských lesoch. Prirodzené lesy sa práve pomocou kalamít podkôrneho hmyzu adaptujú na zmeny prostredia. Staré stromy sú oslabené imisiami a rastom teplôt. Les sa na nepriaznivé podmienky adaptuje tým, že nechá lykožrúta odstrániť staré a oslabené stromy a umožní prirodzenú obnovu nového zdravého lesa. Odumretím starých stromov sa vytvorí priestor pre vyklíčenie a rast mladých stromčekov. Lykožrút smrekový neohrozuje mladé a zdravé smrekové porasty, na miestach kde smrek prirodzene patrí.
V médiách sa objavila séria správ o ďalšom úsilí pracovníkov Štátnych lesov TANAP-u o ťažbu dreva v prísnych rezerváciách Tatier, v oblasti Tatranskej Javoriny.
Ťažbu dreva zdôvodňujú ohrozením porastov kalamitou lykožrúta. Zároveň sa objavujú informácie o ich snahách o zníženie stupňa ochrany prírody, a tým umožnenie ťažby dreva a ochranných opatrení proti lykožrútovi, na podstatnej výmere prírodných rezervácií v Tatrách cez ich nový návrh zonácie národného parku.
V prípade Tatranskej Javoriny ide hlavne o porasty s prírode blízkou štruktúrou pod hornou hranicou lesa, na strmých, väčšinou vápencových svahoch, v ktorých prebieha prirodzené premnoženie podkôrneho hmyzu. V týchto porastoch sa od roku 2003 dodržuje bezzásahový režim.V okolí prísnych rezervácii sa nachádzajú hlavne mladé porasty, ktoré nie sú ohrozené lykožrútom. Takže nehrozí nekontrolované rozšírenie kalamity do okolitých porastov, ktoré je možné lesnícky obhospodarovať. O tom ako žije les, v ktorom sa lesnícky nezasahuje sa možno presvedčiť v susediacej poľskej Bielovodskej doline. Kalamita z 90-tych rokov sa sama utlmila, dnes tam rastú mladé zdravé zelené smreky.
Ochranné opatrenia navrhované pracovníkmi Štátnych lesov TANAP-u by zabránili procesu prirodzenej regenerácie lesa v prísnych rezerváciách, prípadne by ešte urýchlili rozpad porastov. Došlo by k pomerne drastickému poškodeniu citlivých vysokohorských ekosystémov v oblasti hornej hranice lesa ťažbou dreva. Tieto opatrenia sú v hrubom rozpore zo zákonom o ochrane prírody a z medzinárodnými dohodami Slovenskej republiky v oblasti ochrany prírody. Dodržiavaním určitej úrovne ochrany prírody sa Slovenská republika zaviazala pred vstupom do Európskej únie.
V súčasnosti už väčšina lykožrútov opustila kmene stromov a zimuje v opadanej kôre alebo v zemi. Ťažbou dreva by sa ďalej oslabili okraje porastov a lykožrút by tam mal na jar vhodnejšie podmienky na nálet. Takéto "ochranné" zásahy by len urýchlili ďalší rozpad lesa. Ťažba a odvoz dreva by ochudobnili les o živiny, ktoré sú zvlášť v týchto podmienkach dôležite pre rast zdravého lesa. Keby sa stromy mechanicky olúpali a nechali v lese, kmene by zaschli, a boli by vylúčené z kolobehu živín na desiatky rokov, nebolo by na nich možné prirodzené zmladenie lesa, zničilo by sa životné prostredie pre mnoho vzácnych a chránených druhov živočíchov. Chemickou asanáciou kmeňov by okrem usmrtenia mnohých vzácnych a chránených živočíchov došlo aj ku znečisteniu zdrojov pitnej vody. Z uvedených zásahov by sa les spamätával desiatky až stovky rokov.
Ani úspešne vykonané opatrenia navrhované Štátnymi lesmi TANAPu by nezastavili odumieranie starých stromov. Tieto by postupne pomaly odumierali ďalej. Po ďalšej víchrici by vietor vyvrátil porastové okraje a problém by sa opakoval, vo väčšej intenzite.
Som presvedčený o tom, že keby boli účastníci ankety propagovanej Štátnymi lesmi TANAP-u dostatočne informovaných o negatívnych následkoch ich zásahov, odpovedali by inak. Zásahy v takých podmienkach, hlavne v súvislosti s vysokými nákladmi na ťažbu a zalesňovanie sú rozpore aj zo zdravým sedliackym rozumom. Súkromný majiteľ lesa by si to nemohol bez dotácií dovoliť.
Ďalšia rovina problému je v čiastočných rezerváciách (4 stupeň ochrany prírody). V týchto rezerváciách je na vykonanie ochranných zásahov potrebný súhlas zo strany orgánov ochrany prírody. Tieto rezervácie oddeľujú prísne chránené rezervácie od lesov, v ktorých sa normálne hospodári. V čiastočných rezerváciách je nutné zasahovať proti podkôrnemu hmyzu, aby sa zabránilo šíreniu kalamity do hospodárskych lesov. Pri súčastnom právnom stave je proces udelenia súhlasu neúmerne dlhý. Keď je výnimka platná, je obyčajne neskoro, lykožrút opustil kmene a zásah nemá zmysel. Kalamita sa tu šíri ďalej. Tento problém by vyriešila zonácia národného parku, ktorá je však blokovaná práve zo strany organizácii ministerstva pôdohospodárstva. Takže tu je les naozaj rukojemníkom v boji o podporu verejnej mienky na presadenie alebo zabránenie ťažby v prísnych rezerváciách.
Návrh zonácie Tatranského národného parku, ktorý vypracovala organizácia štátnej ochrany prírody - správa Tatranského národného parku v spolupráci so skupinou nezávislých odborníkov zohľadňuje medzinárodné kritéria pre národný park, súčasnú úroveň poznania tatranských ekosystémov, výsledky výskumov a medzinárodných vedeckých projektov v oblasti Tatier a iných národných parkoch. Snahy organizácie ministerstva pôdohospodárstva - Štátnych lesov TANAPu o podstatné zníženie výmery jadrovej zóny národného parku - zníženie stupňa ochrany prírody, vedú k závažnému poškodeniu lesných ekosystémov ťažbou dreva. V podstate by došlo k likvidácii medzinárodne uznávaného národného parku a jeho zmene na chránenú krajinnú oblasť. Možno považovať návrhy od organizácie, ktorá je ekonomický závislá na ťažbe dreva a ťažbu dreva považuje za jediné možné riešenie väčšiny problémov za objektívne? Ako je možné že štátna organizácia platená z peňazí daňových poplatníkov vyvíja takýto silný mediány tlak na porušovanie zákonov, medzinárodných dohôd, záväzkov Slovenskej republiky voči EU v oblasti na ktorú nemá kompetencie, a navyše v rozpore s názormi odborníkov? Prečo Štátne lesy TANAPu neakceptujú existenciu národného parku a nespolupracujú s organizáciami ochrany prírody ? Nebolo by lepšie spoločne s odborníkmi a s organizáciami ochrany prírody pracovať na spoločnom postupe ktorý by minimalizoval dopady kalamity na hospodárske lesy a spoločne vysvetľovať verejnosti princípy národného parku a prírodné zákonitosti, ako je to bežné v okolitých európskych krajinách?
Na záver sa musíme spýtať, či chceme naozaj chrániť prírodné prostredie, prírodné dedičstvo našich predkov, mať národný park a dodržiavať medzinárodné dohody, alebo nám naozaj ide len o ťažbu dreva za každú cenu?
(článok Ing. Rastislav Jakuš, PhD., vedeckého pracovníka, špecialistu na podkôrny hmyz)
Hodnotenie: 60%, 2 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.
Najčítanejšie v rubrike