Pralesov je na Slovensku opäť menej

Vyťažením pralesa pod Veľkým bokom počet pralesov na Slovensku opäť klesol. Ďalšie pralesy boli ťažbou dreva vážne poškodené. V rokoch 2009-2010 identifikovalo FSC Slovensko 122 lokalít pralesov s výmerou väčšou ako 25 ha. Ich súhrnná výmera iba o málo presahovala 10 tisíc ha, čo je menej ako 0,5 % z výmery slovenských lesov. Napriek medzinárodným záväzkom Slovenska snaha o  efektívnu ochranu pralesov naďalej zlyháva.

V dolinke Prašivého potoka v masíve Veľkého boku v Nízkych Tatrách rástol ešte donedávna smrekový prales. Vo výške približne 1 200 – 1 450 m n. m. sa na chudobnom kremencovom podloží zachoval zrejme vďaka ťažko prístupnému terénu a pomiestne vystupujúcim skalným útvarom. Jednotlivé vývraty smreka odhaľovali extrémnu plytkosť pôdy. Pri tomto pohľade sa dimenzie najväčších stromov javili až neuveriteľné (viac na http://www.pralesy.sk/lokality/lokality-pralesov.html?id=70&task=view).

„Po návšteve lokality sme nechceli veriť vlastným očiam. Z pralesa zostalo len torzo a na väčšine plochy sa nachádzala veľkoplošná holina. Stále tam prebiehala ťažba, vyťažené stromy boli najskôr približované lanovkou a potom sťahované traktorom po potoku v doline. Potok sa zmenil na zabahnenú približovaciu cestu. Pohľad na tú deštrukciu bol skľučujúci“, opisuje situáciu Ing. Juraj Vysoký.

Okrem zničenia pralesa pod Veľkým bokom, bol v roku 2010 ťažbou dreva vážne poškodený prales na Smrekovici a v roku 2011 prales Chmelienec. Všetky tri lokality sú v správe Lesov SR, š.p., odštepného závodu Liptovský Hrádok. Podobný osud však hrozí v súčasnosti aj ďalším lokalitám pralesov, najviac ohrozené sú lokality smrekových pralesov, kde sa paradoxne v mene „záchrany smrečín“ pred lykožrútom vykonávajú rozsiahle  ťažby.

FSC Slovensko sa  téme pralesov intenzívne venuje od roku 2009. „Spoluprácu s Lesmi SR sme od začiatku považovali za kľúčovú. Práve na pozemkoch v ich správe sa nachádza prevažná väčšina slovenských pralesov. Napriek opakovaným snahám zo strany FSC Slovensko je zatiaľ výsledkom len ďalšie ničenie pralesov. Namiesto konštruktívnej diskusie sa Lesy SR sústredili na spochybňovanie výsledkov identifikácie pralesov realizovaného FSC Slovensko. Toto nepovažujeme za najlepšiu vizitku  správcu lesov vo vlastníctve štátu. Chceme však veriť, že sa postoj Lesov SR k najcennejším častiam slovenských lesov  zmení“,  hovorí Ing. Marián Jasík.

Lokalita pralesa Veľký bok sa nachádza v Národnom parku Nízke Tatry a zároveň je súčasťou územia európskeho významu  Kráľovohoľské Nízke Tatry. Po veternej smršti z 19.11.2004 došlo v národnom parku k veľmi výrazným zásahom do lesných ekosystémov. Pribudlo takmer 5 000 ha holín a nové holiny pribúdajú každodenne, vybudovaných bolo vyše 250 nových ciest a zvážnic o dĺžke vyše 125 km, ďalšie desiatky nových ciest o dĺžke takmer 60 km sú plánované. Opakovane boli letecky aplikované insekticídy na ploche viac ako 2000 ha, na ďalších niekoľko tisíc hektárov boli insekticídy aplikované pozemne. Vyťažilo sa takmer 20% lesov starších ako 120 rokov.

“Zmeny v lesnej krajine Nízkych Tatier spojené s tzv. náhodnou ťažbou ilustrujú najlepšie nefunkčnosť a nekoncepčnosť manažmentu národných parkov na Slovensku. Pred našimi očami sa deje veľkoplošná deštrukcia a devastácia hodnotných prírodných území. Zväčšujú sa holiny, vznikajú rozsiahle požiare, hrozia povodne a zosuvy, kolabujú celé ekosystémy, miznú pralesy. Deje sa tak v dôsledku tzv. aktívnej starostlivosti, v spojitosti s dodržiavaním litery zákona o lesoch, v duchu „pomoci prírode“. V zákone o ochrane prírody zakotvená nadradenosť ochrany prírody nad ostatné činnosti v národných parkoch v praxi zjavne nerezonuje. Ako memento sa však neustále nezabúda pripomínať „neblahý dopad ničnerobenia“ na príklade  Tichej a Kôprovej doliny”, hovorí Ing. Michal Wiezik, PhD., prodekan Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolen. 

Súčasný stav lokality.