Sedem rokov po kalamite v Tatrách vznikol chodník, ktorý umožní návštevníkom zoznámiť sa s odstupom času s dopadmi kalamity na tatranský les a s možnosťami jeho obnovy. Prechádzka 4,5 km dlhým chodníkom trvá približne dve hodiny. Trasa vedie stredne náročným horským terénom a má päť stanovíšť. Je príležitosťou vidieť a spoznať, ako sa tatranská príroda a ľudia postupne vyrovnávajú s následkami víchrice z novembra 2004.

19.novembra 2004 vietor, ktorý dosahoval rýchlosť do 200 km/h, vylámal stromy na úpätí juhovýchodných svahov Tatranského národného parku. Víchrica postihla lesy v páse 2-5 km širokom a 40-50 km dlhom, s celkovou plochou okolo 12 000 ha. Podobne zasiahnuté boli ďalšie tisíce hektárov lesov severného a stredného Slovenska, najmä v NAPANTe, Národný park Muránska planina a okolité hospodárske lesy.

Nasledovali práce na odstraňovaní škôd na budovách, infraštruktúre a najmä v lesoch, ktoré  sprevádzala búrlivá spoločenská diskusia. Rezonovali v nej najmä témy lesohospodárskych opatrení od ťažby po obnovu a rozvojové zámery v Tatrách, pre ktoré kalamita otvorila nové možnosti.

Na podporu obnovy Tatier vznikli viaceré finančné zbierky. Fond Tatry pri Nadácii Ekopolis bol medzi prvými a podporoval projekty citlivej obnovy tatranskej krajiny a lesov v praktickej rovine aj v rovine osvety a vzdelávania. Hlavnou zásadou jeho podpory bolo uplatňovanie primeraných postupov pri obnove.

Najvýznamnejšou aktivitou Fondu Tatry pri Nadácii Ekopolis bola podpora revitalizácie lesov v lokalite pod Jamským plesom a okolo Rakytovských pliesok. V tomto jedinečnom projekte spojili sily a vedomosti vlastníci lesov, odborné lesnícke inštitúcie a mimovládne organizácie. Na území s celkovou rozlohou približne 250 ha dostala šancu prirodzená  obnova lesa s následkami kalamity aj umelé zalesnenie.

Trasa náučného chodníka má päť stanovísť:

- Rakytovec - výhľad na kráľovohoľskú časť Nízkych Tatier.

- Rakytovské plieska - najnižšie položené plesá Tatier v nadmorskej výške 1307 m. Vyšné Rakytovské pliesko (95 m x 33 m), Nižné Rakytovské pliesko (55 m x 33 m), hĺbka 2 m.

- Vývoj lesov po kalamite – Tatranská kalamita v roku 2004 zasiahla územia Tatranských pliesok v menšej intenzite ako centrálnu časť Vysokých Tatier. Ostrovčeky menej poškodených lesov sa zachovali v závetrí hrebienkov či v zamokrených nížinách.

- Furkotský potok vyteká z Vyšného Wahlenbergovho plesa, preteká cez Soliskové pliesko i cez Nižné Wahlenbergovho pleso. Miestni obyvatelia odvodili jeho pomenovanie od  slova “frkot“, žblnkotanie vody.

- Pramenná oblasť Bieleho Váhu - Biely Váh nemá prameň, vzniká sútokom Zlomiskového a Furkotského potoka. Koryto Bieleho Váhu tvoria žuly, prudký vodný tok a slnko jej dávajú oslnivú bielu farbu. Kontrastne k tomu pôsobí tmavé koryto  Čierneho Váhu prameniaceho na druhej strane Liptovskej kotliny, ktorý preteká tmavo sfarbenými vápencami, dolomitmi a bridlicami.

Partneri projektu:

Nadácia Ekopolis, Fond Tatry projekt dlhodobo koordinovala a podporila sumou 322 000 eur, Pozemkové spoločenstvo  - Bývalí urbarialisti obce Východná Urbár, pozemkové spoločenstvo Važec - vlastníci pozemkov s podporou Fondu Tatry obnovujú lesy na  území a po kompenzácii ponechali časť kalamity v pôvodnom stave, Národné lesnícke centrum, Zvolen zabezpečilo komplexný projekt revitalizácie územia a dlhodobý monitoring vývoja a obnovy ekosystémov, Ústav ekológie lesa SAV, Zvolen mal na starosti sledovanie vývoja podkôrneho hmyzu a návrhy opatrení, Technická univerzita vo Zvolene vypracovala projekt protipožiarnej ochrany, A-projekt n.o. Liptovský Hrádok poskytla odbornú podporu a vybudovanie náučného chodníka Rakytovské plieska.

Poznámka: Nový náučný chodník je samoobslužný – na začiatku trasy sa nachádzajú v schránke informačné letáky.