„Fair trade produkty ako vynikajúca káva, čaj, čokoláda, ale aj originálne oblečenie, darčekové predmety, či keramika sú výnimočné nielen vysokou kvalitou, ale hlavne zaujímavým príbehom jednotlivých výrobcov...“

Biomed u slovenskeho biovcelara je z dvora mozne vo velkobaleni kupit za 100 Sk/kg a v bioobchde v malom baleni za 380 Sk/kg. Cisla nepustia a nutia cloveka rozmyslat na Fair trade temy a vsetkeho, co s tym priamo ci nepriamo suvisi...

Co ste chceli tym prispevkom povedat? Aj kava u pestovatela stoji podstatne menej ako vo Fair Trade obchode.

Asi tolko som chcel povedat, ze med na rozdiel od inych potravin, netreba dalej prazit, mliet ci inak upravovat. Na rozdiel od kavy sa doraba a kozumuje v krajine povodu bez potreby ho prevazat cez ocean. Marian, poznate napriklad cenu kavy u farmara a viete ju porovnat s cenou kavy u konecneho spotrebitela priamo v krajine jej povodu?

Med netreba prazit, ale verim, ze ani vcelar by nedal rovnaku cenu medu v kilovom a 1/4 kilovom baleni - uz len preto, ze tych obalov je o 300% viac. Cena dopravy - kolko Vas stala cesta k vcelarovi? Preco porovnavate cenu s dopravou(u vcelara) s cenou bez nej(v predajni)?
Cenu kavy nepoznam, ale aj keby som je vedel, tak je mi to nanic. Urcite tam maju ine zakony, ine platy, ine ceny vstupov, atd. Ide o porovnavanie neporovnatelneho.

Nejde o porovnavanie neporovnatelneho. Ide o porovnanie prerozdelenia vytvorenej hodnoty a nedocenenie prace prvovyrobcu potraviny. Na prvovyrobcoch zaraba najprv obchodnik a dalej este viac a s mensim rizikom ako je tomu u poctivych obchodnikov, zarabaju financne institucie. Prvovyrobca biopotravin ma spravidla existencne problemy, bioobchodov je snad uz viac ako biofariem a stale pribudaju. Bankam ci poistovniam dnes doba skutocne praje... Predaj z dvora aspon ciastocne riesi tento bludny kruh.

Nedocenena praca vcelara - hoci nie som vcelar, myslim si, ze keby vcelar biomed ponukal od zajtra o 50% drahsie(aj z dvora), tak ludia by ho aj tak kupovali. 1. Ved ani Vas ten med nestal iba 100Sk/kg, ale aj cena dopravy. 2. Pocet predajni stupa a biovcelar je na Slovensku jeden(?). Co ma banka s cenou medu, naozaj neviem :( Vysvetlite nam to?

"Co ma banka s cenou medu, naozaj neviem :( Vysvetlite nam to?"

Velmi strucne: prerozdelenie cisteho zisku na menovu jednotku medzi prvovyrobcom, obchodnikom a bankou je orientacne 1:5:10

"prerozdelenie cisteho zisku medzi prvovyrobcom, obchodnikom a bankou je orientacne 1:5:10". 9 z 10-tich takych tvrdeni nie je pravda. Toto tvrdenie jedno z tych 9-tich.

"9 z 10-tich takych tvrdeni nie je pravda. Toto tvrdenie jedno z tych 9-tich." Zaujimalo by ma to desiate:-)

Dovolím si o tom pochybovať. Klasické malé špecializované bio-obchody (nehovorím o Drogerie Markt či Tesco) vznikajú najčastejšie vďaka nadšencom, ktorí to ťahajú tak dlho, ako sa dá. A veľmi často po vyčerpání rezerv a fyzických aj duševných síl zanikajú. Rozhodne sa na Slovensku nedá hovoriť o boome bio-obchodníctva, ako by sa zdalo z príspevku, na ktorý reagujem.
Ekofariem je isto na Slovensku viac (podľa aktuálnych štatistík skoro 400). Horšie je to s počtom ekofariem, ktoré naozaj nejaký produkt finalizujú a ponúkajú na predaj. Tých je naozaj ako šafránu.
Dovolím si povedať, že existuje priama úmernosť - čím viac slovenskej bio-produkcie bude, tým viac vznikne aj špecializovaných bio-obchodov.
Predaj z dvora je však bez všetkých pochýb ideálny pre prvovýrobcov aj pre spotrebiteľov - ak je to len trochu prakticky možné.

Pre zaujimavost - kolko je podla aktualnych a dostupnych informacii na Slovensku predajni, kde je mozne kupit biopotraviny?

1. Zakladnym principom Fair Trade obchodu je, aby cena vyrobku zohladnovala v co najvyssej miere socialne a environmentalne naklady, t. j. realne a potencionalne naklady na pracovnu silu (t.j. pravo na nemocenske, matersku dovolenku ... ) a mieru (ne)poskodenia zivotneho prostredia.

2. Princip "nevyhodnosti" Fair Trade vyrobkov z velkych vzdialenosti sa skor odraza cez tzv. ekologicku stopu, nez cez samotnu podstatu principov takehoto obchodu.

3. Je vsak velmi otazne, do akej miery dokaze akykolvej vyrobok vo svojej cene niest socialne a encironmentalne externality o ktorych min. 10 rokov prebieha burliva diskusia. Garabntujem vam, ze na Slovensku tieto externality nikto neriesi, nakolko ich vplyv a ekonomicka vycislitelnost sa nachadza za horizontom volebnych obdobi dnesnych politikov. O co ide? Ide o pohlad, ci voda, poda, vzduch su hodnotou? Ide o to, ci cena vyrobkov ma niest v cene poskodenie zivotneho prostredia a ludskeho zdravia pocas vyrobneho cyklu, naklady na likvidaciu obalov ... Ked stavate Peugeot stavate ich na konkretnom pedologickom substrate s iostou historiou vzniku ... a s istou hodnotou? Su sprasove hliny Trnavskej sprasovej tabule vyssou hodnotou (akou???) nez automobilka, ktora o 30 rokov odijde do Kazachstanu? Aka je cena chronickeho poskodzovania ludskeho zdravia pri vyrobnych procesoch? Ma PEt-flasa niest v cene cely zivotny cyklus, aj za cenu, ze sa stane nepredajna? Maju velke podniky mat specialne netrhove ceny el. energie, kym obcania platia 3,80 - 4,20 kWh? (Vraj by zdrazel hlinik. Ano. Ale ak cena je regulativom trhu, tak znizenie spotreby hlinik vitam. hlinik by sa pouzival iba tam, kde nepozna alternativu.)

4. Mytus volneho trhu: Ziadny volny trh neexistuje a ziadna liberalna ekonomika neexistuje. To tvria len vlajkonosici v casopisoch ako je Tyzden. Skutocny volny trh totiz znamena: ziadne dotacie pre polnohospodarov na celom svete, ziadne kvoty ptre obeh trovarov a sluzieb, ziadne kartelove dohody, cena vyrobkov a sluzieb nesie v cenotvorbe vsetky externality ... a s a svetovy trh je liberalizovany len v castiach, ktore vyhovuju istym skupinam hrajuciom sa na pravicovych ekonomov. Tito ludia vam v marci 2007 (+ maju privlastok analytici) prehlasia, ze je krajne nepravdepodobne, aby sa barel ropy dostal k 100 USD. Pozrite si sucasnu cenu tejto komodity. Afrika nepotrebuje beneficne koncerty. Afrika potrebuje volny trh (nie nizka cla na vyvoz surovin a obrovskecla na vyvoz tovarov do tzv. rozvinutych krajin). Volny trh bude znamenat, ze 80 % europskeho polnohospodarstva to moze zabalit (trh zmeni ceny smerom nadol). Vyvola to 3 efekty: krachy firiem, upustenie z dorazu na vysku produkcie (nacio dosahovat rekordne urody za cenu drahych hnojiv poskodzovania strkuktury pody, znecistovania vodnych zdrojov ..., ked to nepredam) a presun dorazu na kvalitu. Najvyssia kvalita vo svojej podstate je ekoprodukcia, cize by nastala vysoka specializacia jednotlivych polnohospodarov na produkciu v biokvalite. TENTO SCENAR VSAK NIKTO NECHCE! Preto vsetky benef. koncerty, rozvojove pomoci su len curanim do Nilu a myslenim si, ze ovplyvnujeme tym velkost prietoku a kupovanim si svedomia.

5. Nase banky su prokladom toho, ako funguje konkurencia, ktora nie je konkurenciou. Este aj za papier (vypis z uctu), ktory si osobne vyzdvihnete si zauctuju 5 korun. Banky nemaju zit z beznych uctov. Idete do Svedska a za 5 min. mate otvoreny ucet, kreditku, ... a za nic neplatite. Ked sa pyxtate preco, tak vam usmievava teta povie, ze predsa su to vase peniaze. V CR uz vznikla velka iniciativa proti uzere bank. Banky maju zit s uverov a investicnych projektov.

Kolko je na Slovensku predajni, kde sa daju kupit biopotraviny? Ak je takto postavena otazka, tak stovky az tisice. Lebo nejaku bio-potravinu dnes kupite takmer v kazdom obchode s potravinami. Vratane retazcov Billa, Drogerie Markt, Tesco, Hypernova, COOP.......
Ak sa ale vratime k specializovanym bio-obchodom, ktore okrem bio-potravin poskytuju aj kvalifikovane poradenstvo, nadsenie pre vec a individualny pristup k zakaznikom, tie existuju vo vacsom pocte iba vo velkych mestach a po jednom su mozno v nejakych mensich mestach, radovo ich odhadujem na desiatky, urcite nie stovky. A rovnako ako vznikaju aj zanikaju (aj vdaka tym retazcovym obchodom).

Skutocne ekologicke farmy vznikaju najcastejsie vdaka nadsencom, typu Pala, Jana, Katariny a Reta, Marosa, Gaba atd; ktori to tahaju tak dlho, ako sa da. A velmi casto po vycerpani rezerv ekonomickych, fyzickych aj dusevných koncia s gazdovanim. Takych fariem ktore naozaj nejaky produkt finalizuju a ponukajú na predaj z dvora ci cez specializovane bioobchdy je menej ako bio-specializovanych obchodov. (O transformovanych bio-certifikovanych JRD a obchodnych retazcoch sa je myslim v tejto suvistlosti zbytocne bavit, nakolko sa jedna u nich o nieco ine.)

Kolko "nadsencov" skocilo s gazdovanim napr. tento rok?

"Kolko "nadsencov" skocilo s gazdovanim napr. tento rok?" - Traja

Zase sme pri tom, ze sa pytame ... kolko je obchodov, kolko je farmarov, kolko je spracovatelov, atd. a zase vyvstava stale sa opakujuca otazka ... preco Slovensko nema ziadne statisticke udaje? Preco sa nikde na Slovensku nedaju tieto udaje najst? To len tak na zamyslenie a preto, ze tato otazka tu bola uz viac krat nastolena, ale nikto z kompetentnych sa k nej bohuzial nevyjadril ... :-(