Je dovolenkový čas. Vystresované davy slovenských rekreantov čakajú v radoch na hraniciach, v zápchach na diaľniciach ..., aby niekde ďaleko minuli celoročné úspory. Ich cieľom je Španielsko, Chorvátsko, Grécko ... Čo hľadajú? Slnko?

Interiér slovenského pralesa
Svieti aj nad Slovenskom. Vodu? Jej mohutné prúdy sa valia roklinami, tiesňavami a stržami po celom Slovensku. Čo teda hľadajú?
Poznám deti, ktoré majú 10 rokov a boli 3 –krát v Chorvátsku, 2 – krát v Španielsku, ale netušia, ako sa volá kopec nad ich hlavami a dolina za ich mestom.
Poznám dospelých ľudí, ktorí ani netušia, že v slovenských horách sa nachádzajú posledné zbytky prirodzených lesov – pralesy, ktoré nám závidí celá Európa.
A vidím politikov, ktorí si formovanie národnej hrdosti predstavujú ako teatrálne národné púte, pálenia vatier zvrchovanosti a vykrikovanie „Slovenskooooooooooooo“ počas majstrovstiev sveta.
Akákoľvek hrdosť, aj ta národná, je spojená s poznaním. Hrdý môžem byť iba na to, čo som videl, precítil a stotožnil sa s tým. To ostatné je iba hlušina prázdnych gest a slov.
Vstaňte, zoberte batoh a vykročte do lesov. Tam je ukrytá odpoveď.

Krása stromov a húb

Krása stromov a húb

Krása stromov a húb

Srnček