Dobry den, neviem velmi o co tu ide, nakolko na tuto stranku som narazila nahodne, ale BIO potraviny su mi blizke, pisem o nich totiz semestralnu pracu na predmet Tovaroznalectvo. Dufam teda ze moja snaha nebude odmenena len dobrym hodnotenim od pana Docenta, ale aj vyhrou vo Vasej sutazi.
S pozdravom Lucia, Michalovce

ahoj ja tiez velmi dobre neviem o co tu ide...ale pouzivam iba bio potraviny,teda ak to ide ,lebo v nasom meste to moc nejde.tuto stranku som objavila az teraz ,ale je tu skoro vsetko.uz neviem co pisat takze s pozdravom Hanka, Myjava

Hanka, Lucia,
myslim, ze sutaz je jednoducha - napiste par slov, co Vas potesilo, co pekne ste zazili, co mile ste poculi ci koho ste stretli (viac propozicie k sutazi na tejto stranke)...

Ja sutaz vitam, pretoze mam niekedy pocit, ze sa vela mracime, trapime, stazujeme (ved ked sa to tak vezme, je na co, pozname to vsetci). A tak sa na chvilocku zastavme a tesme sa aj z malickosti.

Ked mal moj syn asi 1,5 roka, stetli sme v obchode chlapceka priblizne v jeho veku s Dawnovym syndromom. Kym sa vo mne miesal OBROVSKY OBDIV sily, lasky a trpezlivosti jeho maminy (a priznam sa zaroven s velmi vyraznou sebeckou vdakou, ze mam zdrave dieta), nas maly pristupil k chlapcekovi. Spozornela som, lebo bolo to obdobie tahania za vlasy a podobnych detskych spolocenskych prejavov.
Syncek pristupil k chlapcekovi a NEZNE ho objal. Pohladkal po vlaskoch a povedal: "Moje."

Mala som pocit, akoby si medzi sebou tym objatim nieco povedali, nieco mimo nasho chapania... cez slzy som nevidela viac. Ten moment bol tak silny, ze sa vo mne castokrat ozve - ked su ludia na seba neprijemni, mrzuti, podrazdeni... staci predsa tak malo: majme viac pochopenia, ohladuplnosti a bude sa nam zit ovela lahsie a veselsie.
Ved Zivot je krasny.

Prajem Vam pekny den.

Na zaciatku by som vas vsetkych chcela pozdravit a pochvalit,ze su aj na slovensku ludia,ktori vedia poradit v oblasti vyzivy,ktori radsej ochutnaju nieco zdrave skor ako nieco s éckami,ale nie je to len o vyzive ale aj vztahu k prirode,ze si ju vazia a snazia sa jej pomoct ,dokonca som nasla rozne tabory,v ktorych sa pomaha prirode ale takou hravou formou a to sa mi velmi paci.Keby si to kazdy clovek uvedomil,ze treba prirode pomoct,tak by sa nam zilo krasne(v zdravi a mieri),mali by sme si ju vazit tak ako si ona vazi nas.