Bolo nebolo v kraji pod Sitnom...

11. 03. 2010

Richard Medal
Vyštudoval učiteľstvo Biológie – Chémie na Přírodovědecké fakultě Univerzity Karlovy v Prahe. Od skončenia školy sa zaoberá environmentálnou výchovou – ako pedagóg v škole, mimo školy, cez prázdniny, s deťmi, mládežou, učiteľmi...

Bol raz jeden záhradník v krajine pod Alpami. Keď sa otvorili hranice zo susednej krajiny, spod Štiavnických vrchov k nemu prišli krajania pracovať. Boli statoční, pracovití a rozprávali pekné veci o svojej domovine. A tak sa rakúsky záhradník vybral pod Sitno – a dal svojím inšpirátorom za pravdu.

Tak sa mu kraj tajchov zapáčil, že v dražbe vydražil nepeknú panelákovú ubytovňu Rudných baní priamo na brehu Počúvadlianskeho jazera.

Majiteľ farmy a hotela Topky
p. Franz Weingartshofer

foto: Richard Medal

Ani pôvodne nechcel, ale keď z ošklivej stavby spravil vkusnú budovu, stal sa zo záhradníka hotelier. A šíril chýry o krajine pod Sitnom medzi svojimi rakúskymi krajanmi – tak úspešne, že v hoteli TOPKY majú sezónne pobyty vypredané na viac ako rok dopredu. Väčšina hostí sú pritom rakúski seniori. Napokon – kto by odolal – veď pán Franz Weingartshofer (tak sa totiž záhradník – hotelier volá) poskytuje svojim klientom služby na vynikajúcej úrovni – vlastným autobusom pre svojich hostí dôjde až do Viedne a po skončení pobytu ich zasa odvezie až domov.

Už teraz je to naozaj ako rozprávka. Ale to ešte nie je koniec – v roku 2003 prišli za p. Franzom miestni poľnohospodári s ponukou, či nechce prevziať miestne poľnohospodárske družstvo (v rozklade a zadĺžené). Ani tejto výzve p. Franz neodolal a stal sa z neho záhradník-hotelier-farmár v jednej osobe.

V súčasnosti hospodári na 320 ha poľnohospodárskej pôdy, pestuje obiloviny na kŕmne účely, jačmeň, pšenicu, raž, tritikale, zemiaky, hrach, chová hovädzí dobytok (slovenské strakaté a škótske highlandy), ovce, ošípané, hydinu (husi, kačice, morky, sliepky), zajace, holuby, kone a všetky produkty z gazdovania vie zhodnotiť najmä v prospech svojich hotelových hostí. A nakoľko je aj registrovaný v systéme ekologického poľnohospodárstva, jeho hostia si môžu pochutnať na vlastných BIO mliečnych a mäsových výrobkoch, zemiakoch, vlastnom chlebe pečenom z bioobilnín...

Pre hostí navyše organizuje vďaka farmárčeniu aj také špeciality ako každotýždennú exkurziu na farmu, s posedením pri živej hudbe a fantastickom pochutení (v jednoducho zastrešenej bývalej silážnej jame :-), ale aj so sennými kúpeľmi... Nečudo, že príjmy farmy sú zo 40% z agroturistiky.

Čerešničkou na torte je vkusná Koliba Veronika, ktorú p. Franz postavil na brehu Počúvadlianskeho jazera, cca 5 minút chôdze od hotela TOPKY. Koliba si rýchlo našla svojich hostí – možno aj preto, že každú sobotu ponúka pri živej hudbe posedenie pri pečenom bio-prasiatku.

Rozprávka od začiatku do konca – a bez prekážok? Isto to tak ľahké nebolo a nie je. Ale p. Franz zostal v kraji pod Sitnom žiť, dokonca sa stal slovenským občanom a ukazuje cestu, ako sa na Slovensku dá podnikať, farmárčiť, prevádzkovať agroturistiku, oživiť krajinu zvieratami... Len chcieť, byť vytrvalý, tvrdý a neústupný – nielen voči okoliu, ale najmä k sebe.

Keď tak o tom premýšľam, kto vie, či naozaj prišiel od tej Viedne... Čo keď je to jeden z chýrnych sitnianskych rytierov?