Ako narastajú svetové veľkomestá, rastie aj úloha nakŕmiť ich obyvateľov. Poľnohospodárstvo na farmách v ich okolí bude hrať čoraz väčšiu rolu v schopnosti zasýtiť trh, tvrdí FAO. Jedna štvrtina svetovej mestskej populácie – asi 700 miliónov ľudí – už teraz využíva prímestské a mestské poľnohospodárstvo. Predpokladá sa, že po roku 2030 bude v rozvojových krajinách 60% ľudí žiť v mestách, čiže vzniká silná potreba zabezpečiť potraviny pre danú veľkú koncentráciu ľudí.

Mestské farmárčenie dovoľuje využívanie malých plôch, ako napríklad balkónov, terás, záhradiek a plochých striech na pestovanie zeleniny či dokonca na chov kráv na mlieko. Existuje viacero foriem, od mini-záhrad až po veľké plochy.

Podobne sa využívajú prímestské farmy, ktoré pestujú zeleninu, chovajú kuratá alebo dobytok, či produkujú mlieko alebo vajcia pre potreby mesta.

Urbanizácia prináša výzvy

Rastom počtu obyvateľov miest, silnejúce nároky zvyšujú spotrebu jedla. V niektorých rozvojových krajinách 60% príjmov mestskej chudoby „padne“ len na zakúpenie jedla. Problémy sú mnohé - zlá a slabá infraštruktúra dopravy jedla do mestských centier, veľké vzdialenosti, nekvalitné cesty a dopravné kolapsy zničia až 10-30% produkcie potravín len pri doprave.

A súčastný životný štýl v meste vedie väčšinu ľudí ku vyššej konzumácií tukov a menej spotrebe vlákniny, viac sa využívajú jedlá tzv fast-foodu a omnoho menej sa varí doma, čím nastáva v týchto krajinách dvojaká zmena – rozširujúci sa hlad na strane jednej a rapídne vzrastajúca obezita, cukrovka, kardiovaskulárne choroby a iné s jedlom súvisiace problémy na strane druhej.

Jedna časť riešenia: pestovanie jedla v mestách alebo pri nich

Mestské a prímestské poľnohospodárstvo môže napomôcť zabezpečeniu obyvateľov jedlom vo viacerých smeroch: pestovanie zeleniny doma alebo v rámci spolupráce dokáže zredukovať ceny potravín pre chudobných, zvýši prílev produktov do domácností a zredukuje sezónne medzery v dodávaní čerstvej zeleniny.

Prínosom je tiež rast diverzity prostredia a kvality konzumovaného jedla. Tieto aspekty môžu zvýšiť všeobecnú kvalitu stravovania v rozvojových krajinách.

Predajom vypestovaných prebytkov sa môže zvýšiť príjem obyvateľov, čím si môžu dovoliť kúpiť viac potravín.

Podľa FAO mestské „mini-záhrady“ môžu priniesť 3 doláre denne pre chudobnú rodinu. 1,2 bilióna ľudí sveta pritom žije na menej než 1 doláre na deň a z menej než dva doláre na deň žijú 3 bilióny ľudí.

Príbehy úspechu

 V meste Dar es Salaam (Tanzánia) sa využíva 650 hektárov na pestovanie zeleniny a tak zabezpečuje príjem pre 4000 farmárov.
 V Dakare (Senegal) sa spôsobom strešných záhrad pestujú rajčiny. Ročný výnos je 18-30 kg rajčín z 1m2.

Prekážky

Ale i napriek rastúcej dôležitosti, mestské a prímestské farmy majú stále množstvo problémov, ako napríklad nedostatok vhodnej pôdy, nedostatočný prístup k vode na zavlažovanie vhodnej kvality, slabý know-how a slabá schopnosť investovať.

Ďalšie novinky zo sveta poľnohospodárstva organizácie FAO nájdete na: www.fao.org/newsroom/.