Trvalá udržateľnosť života je myšlienka, ktorá sa pomaly ale isto šíri svetom do povedomia ľudí.
Mimoriadne zaujímavý prejav princa Charlesa v tomto smere odznel na svetovej konferencii poľnohospodárskych komunít a hoci to bolo v roku 2004, jeho aktuálnosť sa nestratila, naopak, nadobúda časom na dôraznosti.
Prečítali sme si tento prejav v článku
Princ Charles: Poľnohospodárstvo - najdôležitejšia výrobná činnosť ľudstva. A čo bolo obsahom jeho slov na túto tému?
Pod heslom „
Slow Food“ (vo význame organické potraviny) sa na tejto konferencii, konanej v Taliansku zišlo okolo 5000 výrobcov potravín a hoci je to malá ale významná výzva života v súlade s prírodou silám globalizácie, homogenizácie potravín a industrializácie.
Poľnohospodárstvo je už oddávna najdôležitejšou ľudskou činnosťou. Ono je motorom vidieckej práce a predstavuje základ kultúry, ako aj samotnej civilizácie.
Absencia trvalo udržateľného spôsobu života v projektoch pre poľnohospodárstvo tretieho sveta vedie k degradácii ľudstva v daných krajinách a krajiny samotnej. Musíme akceptovať skutočnosť, že dôsledkom globalizácie je často zvyšovanie ekologickej neudržateľnosti a zhoršovanie životných podmienok. Ale prvým krokom k náprave a k hľadaniu riešení je analyzovať príčiny a rozsah problému – a toto si vyžaduje globalizáciu zodpovednosti.
Princ Charles sa tiež jasne vyjadril aj o svojom negatívnom postoji voči geneticky modifikovaným potravinám. Kritizoval systém, ktorý vlastne namiesto ohľadom na prírodu berie ohľad len na svoj momentálny zisk. A k argumentom dôležitosti priemyselnej intenzifikácie pri záchrane proti hladomorom využíva fakty o produkcii organicky pestovanej zeleniny v rôznych končinách sveta.
Upozorňuje na riziko straty kontaktu veľkej časti ľudstva s prírodou a s potravinami, ktoré požíva.
Spoločnosti celého sveta pripisujú veľmi nízku hodnotu lokálnym potravinám, degradujú jedlo na status iba akéhosi paliva, dochádza k nárastu potravinovo podvyživenej chudobnej vrstvy obyvateľstva, živenej fast food-om. Fast-food sa síce javí lacným riešením nasýtenia obyvateľstva, ale pri započítaní všetkých negatívnych dopadov, vysoký obsah chemikálii pri výrobe, kopec nových patogénov pri kŕmení zvierat sa už vôbec nejaví ako lacné jedlo, skôr vysoko nebezpečné.
Aj na základe týchto vecí môžeme chápať, prečo princ Charles je obdivovateľ hnutia Slow Food a všetkých tých tvrdo pracujúcich a nezávislých ľudí po celom svete.
Čo je vlastne
Slow food? Znamená tradičné jedlo a aj jedlo lokálne. Lokálna kuchyňa je jednou z tých najvýznamnejších spôsobov, ktorými identifikujeme nejaké miesto či región. Slow Food oslavuje kultúru jedla a rozširuje znalosti získané v priebehu tisícročí z tradícií výroby kvalitných potravín.
Jeho význam bezpochyby rastie. Potraviny vyrábané v systéme Slow food sú totiž viac než púhe jedlo, pretože reprezentujú celú kultúru života v harmónii v prírodou.