Slovo les je všeslovanské, staroslov. lěsъ robí starosti jazykovedcom, vo svojich hlbinách si dodnes stráži vysvetlenie pôvodu. Jeho meno sa odvodzovalo od vlasov, hustého porastu na hlave, od liesky, spájalo sa so staroanglickým slovom lǽs ‘lúka’ aj so starosaským laes ‘údolie’.

Pán lesa Lešij známy aj ako Lesovik, však nevydáva svoje tajomstvá ľahko.

Ďalšie slová, krorými označujeme les sú hvozd ‘veľký, hustý les’, praslov. gvozdъ ‘les’, je tu spojitosť s *gvozdь ‘drevený klinec’s pôvodným významom ‘vetva, vrcholec stromu’, teda niečo špicaté, ako pohľad na hustý ihličnatý les, z ktorého vytŕčajú vrcholce stromov ako naježené bodliny.

Háj, praslov. gajь s pôvodným významom ‘chránený, posvätný les’, (rus. gaj, bielorus. a ukr. haj, slovin., srb. a chorv. gaj, hornolužickosrbsky haj) je odvodený od slovesa hájiť. V slovenčine označuje zvyčajne listnatý les (v spojení bukový, agátový, brezový, dubový) a obvykle malej rozlohy. Les alebo háj pri rieke sa nazýva aj luh – pôvodne ‘bažinaté miesto v ohybe rieky’ → ‘lúka pri rieke’ → ‘les, háj na takejto lúke’. Slovo luh, staroslov. lo˛gъ, nachádzame v našich lužných lesoch ale aj v slove kaluž. Je to slovo všeslovanské, nachádzame ho v obmenách łuh, ług, lug, łęg, log, lag, lăg, lug po slovanskom svete.

Srbi a Chorváti vnímali natoľko šum balkánskych lesov, že v ich jazyku sa les povie šuma. Toto slovo nachádzame aj u Čechov, i keď už iba v miestnom názve Šumava.

Na Slovensku sa pôvodné rozľahlé lesy najprv vytratili z úrodných nížin a údolí, kde si ľudia vyhradili miesto pre seba, svoje domovy a polia. A tak sa hlboké lesy stiahli do hôr. To odráža aj náš jazyk v slove hora, ktoré okrem kopca, vrchu znamená aj les. Zo slovenských nárečí ešte poznáme húšč, popudom tu bolo spojenie hustý, nepriechodný les, a seč – les je tu vnímaný ako miesto, kde sa získava, seká drevo. Ihličnatý les je čierna hora, tak aj u Srbov a Chorvátov crnogorica, naopak listnatý les je v srb. a chorv. b(ij)elogorica.

Najviditeľnejšími, hoci nie jedinými obyvateľmi lesa sú stromy. Strom pôvodne znamenal to, čo ‘strmí do výšky’, po poľsky strom znamená ‘zráz’, nachádzame ho iba v slovenčine, češtine a hornolužickej srbčine štom, iné slovanské jazyky zostali pri pôvodnom názve drevo, ktoré oddávna značilo aj látku (drevo) aj pôvodcu (strom).

Stromu hovoria drevo východní a južní Slovania (rus. a ukr. dérevo, bielorus. dzéreva, slovin. drevo, srb. a chorv. drvo) a Poliaci drzewo. Staroslov. drěvo ‘drevo, strom’, je staré indoeurópske slovo, ktoré nachádzame aj v anglickom slove tree ‘strom’, walesky derwen ‘dub’, staroindicky dāru- ‘drevo’.

Všetky tieto slová majú základ v indoeurópskom koreni *dr(e)u- ‘drevo, strom’. S drevom a stromom súvisí aj zdravie, zdravý pôvodne znamenalo ‘z dobrého dreva’. Napokon to dokladá aj naše prirovnanie zdravý ako buk. Slová označujúce les a stromy mali vždy veľkú silu a preto sa dávali i ako osobné ochranné mená: Strom, Stromata, Háj.

(Vyšlo v občasníku Karpatský pecúch)

PRAMENE:
KOPEČNÝ, F.: Základní všeslovanská slovní zásoba. 1981.
REJZEK, J.: Český etymologický slovník. 2001.