Avšak veľa nám bývanie napovie aj o pôvode jeho obyvateľa, myslíme tým pôvod ľudský alebo iný. Pod „iným“ nájdeme všetkých tých obrov, drakov, černokňažníkov a ďalších nie ľudských postáv, ktoré predsa nemôžu bývať v obyčajnom dome, ba ani v obyčajnom zámku.

Obydlie je v malom prirovnanie ku svetu, v ktorom daná bytosť prebýva. O sestre, ktorá chce odkliať svojich zhavranelých bratov, možno predpokladať, že ide do iného sveta / rozmeru.

Sklený zámok

maľba: Peter Ellenshaw

A kde ich nájde? Nie na obyčajnom, ale na sklenom zámku. Sklený zámok nájdeme aj v rozprávke Černovlasý princ, stráži ho ježibaba s mečom na varte a býva tam krásna Floriána. Ďalej tu máme Popolvára, ten sa vyberie bojovať so Železným mníchom, najmocnejšou bytosťou na svete, ktorá je ďaleko „vyššie“ ako bežný ľudský svet a priestor. To, že sa tam ťažko dostať, je predstavivosťou našich predkov uchopené tak, že zámok bol vo vzduchu. Železný mních žije na zámku, čo na kuracej nohe stojí. Drak, s ktorým Lomidrevo zápasí, obýva zlatý zámok na stračej nôžke.

Navyše je často rozmer výškovej nedosiahnuteľnosti spojený s rozmerom nemožnosti prejsť tam po nám dôverne známej zemičke. Slncový kôň je držaný na zámku na vysokom topoli uprostred mora; od ducha čarodejnej lampy si mních, ktorému duch slúžil, vypýtal zámok nad čiernym morom, visiaci zo zlatého klinca na zlatej reťazi. No a na záver nemožno nespomenúť škrupinový zámok, celý z vaječných škrupín na červenom mori.

Až na kraj sveta

Tieto (zjavne v iných svetoch sa nachádzajúce) obydlia, nám dokazujú svoju odľahlosť aj tak, že nik o nich nechyroval. Keď sa riadením osudu dozviete od posla z iných svetov, z tajomnej knihy niečo o takom mieste a z dákej príčiny sa tam chcete dostať (unesú vám ženu, ako sa to stalo kráľovi v rozprávke Škrupinový zámok, alebo zmizne z oblohy Slncový kôň a vy ho musíte hľadať), nečakajte, že sa dozviete, ako sa tam ide, v krčme prvej dediny za humnami. Väčšinou musíte ísť aspoň na kraj sveta, dakedy aj ďalej, dostať sa napríklad cez úrovne živlov, aby ste našli niekoho, komu sa aspoň marí, že počul o takom dačom a vie vás napraviť na cestu za tým, kto by to mohol vedieť (kráľ vody ani kráľ ohňa nechyrujú, až kráľ vetra v rozprávke Kráľ času vám vie povedať, kde držia vašu ženu).

Ak si predstavíme, že až donedávna pre väčšinu ľudí celý svet znamenala ich dedina a najbližšie mestečko či mesto, kam sa párkrát do roka chodievalo na trhy, tak koniec sveta, či more, za ktorým už nie je zhola nič, bolo pre nich dostatočne silné prirovnanie miesta, ktoré je nedosiahnuteľné. Miesta, kam sa dá prísť iba s najväčším vypätím vôle, neochvejným zámerom a šťastím, ktoré vás v zlomových chvíľach neopúšťa.

Brány do iných svetov

Niekedy obydlie, dom, zámok vyzerá úplne obyčajne, ale to je iba zdanie. Niekde tam, v útrobách mikrosveta vymedzeného múrmi zámku, kaštieľa, nachádza sa miesto, ktoré je bránou do iného rozmeru. Všade na svete majú, resp. mali ľudia vedomie o posvätnosti určitých miest, kde mohol vstúpiť iba povolaný. Či už žrec do svätohája, alebo kňaz do obetnej časti chrámu. Kto tam vstúpi nepripravený, zle sa mu povodí. Tieto miesta sú bránami z nášho bežného sveta inam, a ten, kto tam vstúpi, buď nepripravený pod náporom neznámeho zahynie alebo musí prejsť skúškami, aby zjednal opätovnú rovnováhu, ktorú narušil svojím vstupom do priestoru „inde“.

Väčšinou je to tak, že tie zakázané dvere musí otvoriť, aby sa mohol dostať ďalej a dobrať sa svojho cieľa, v duchu hesla: „Ak tak urobíš, bude zle, ak tak neurobíš, bude ešte horšie.“. V našich rozprávkach to býva buď dvanásta izba (teda kraj, koniec kolobehu, rok má dvanásť mesiacov) alebo trinásta komnata (teda keď na konci dvanástkového kolobehu nenabehne znovu jednotka, ale sa ocitneme mimo, inde, v trinástke).

V rozprávke Svetovládny rytier je v pustom zámke v dvanástej izbe veštec, ktorý povie veštbu a umrie; Zlatý zúbok vojde do dvanástej izby v čertovom zámku, kam má zakázané vstúpiť. Dražko z rozprávky Tri píšťalky po siedmich rokoch odomkne dvanástu izbu v zbojníckom zámku, kde sú posekané ľudské telá. Trinásta komnata je na strigôňovom zámku (Za zlatým jabĺčkom) a stá, zakázaná izba, je na zámku Čiernej paničky, kam sa v dvadsiatom prvom roku svojho života odváži vstúpiť Zlatovláska. Prekonanie obdobia dospievania a vstup do dospelosti po ukončení troch sedemročných cyklov na jednej strane a porušenie dovtedy „povoleného“ priestoru a otvorenie nového na strane druhej.

Obydlia teda príznačne často svojím zjavom ladia s druhom bytostí, ktoré ich obývajú. Aj preto sa chudobný šuhaj po tom, čo sa stane kráľom, presťahuje do zámku, kde si zavolá aj svojich rodičov, preto sa zakliaty, hrôzu naháňajúci zámok, premení na krásne, životom pulzujúce miesto, keď je pôvodca kliatby porazený. No a trinásta komnata? Tá pravdepodobne raz bude otvorená, len sa snažme, aby sme boli dovtedy na to pripravení.

(vyšlo v občasníku Karpatský pecúch)

POUŽITÉ PRAMENE:
Dobšinský, P.: Prostonárodné slovenské povesti I-III. Tatran, 1974.