Právě jste absolvovala sedmou Bioakademii v Lednici, jaké dojmy si z ní odnášíte?

Akadémia bola dobre zorganizovaná a dala mi veľa. Vybrala som si časť o predaji z dvora. Prvý deň sa prišli pochváliť tí, čo už majú fungujúce farmy. Na druhý deň bola veľmi zaujímavá posledná prednáška o paradoxoch spracovania a finalizovania bioprodukcie. U nás ešte stále neexistuje tzv. duch Európskej únie - že farmár si vie obhájiť svoju pravdu vôči byrokracii. Snáď sa to pohne k lepšiemu, pokiaľ organizátori Bioakadémie dokážu diskusiu postúpiť na patričné miesta a vysvetliť, že my malí drobní farmári sme zodpovední za kvalitu a sme na ňu aj odkázaní. Nemôžeme si dovoliť nekvalitný výrobok. Je to aj o tom, že sami svoje výrobky konzumujeme a nerozlišujeme medzi výrobkami pre vlastnú rodinnú konzumáciu a tými, ktoré dáme na trh. Tým je vlastne jasne dána kvalita.

Zdá se vám tedy, že je tady nějaký nesoulad v tom, že při existenci společné legislativy, platné pro všechny evropské farmáře zpracovatele, se potýkají farmáři v Čechách a na Slovensku s většími problémy při schvalování výroby na farmě než v ostatních zemích unie, tak jak to vyplynulo z diskuse na Bioakademii?

Myslím, že tu je určitý pozostatok z minulej doby veľkej potravinárskej výroby, kedy bolo všetko napísané, nalinkované, kedy stačilo všetky papierové príkazy splniť a bolo dobre. My už teraz prichádzame k tomu, že ľudský faktor je tu veľmi dôležitý. Všade okolo nás to funguje - dokonca aj v Maďarsku a Poľsku. Je tu naozaj veľký paradox, že ľudia si bio výrobky žiadajú, chcú ich a naši úradníci vymýšľajú stále nové a nové pravidlá, ktoré sú veľa krát pre drobného spracovateľa nepriechodné. To je z môjho pohľadu úplne nemysliteľné. Na Slovensku by sme chceli toto snaženie o rozšírení výroby na farmách podporiť.

Veď predsa štát vynakladá mnoho peňazí do ekologického poľnohospodárstva a finalizácia nie je skoro žiadna. A to nie je preto, že by sme výrobky nemali, ale pre byrokratické bariéry. Prečo teda štát vynakladá toľko peňazí, keď malý farmár potom nemôže biovýrobky finalizovať a robia sa mu všetky možné zábrany? Takže chceme, aby sa nad tým úradníci zamysleli. Kam majú isť biosuroviny? Končia väčšinou v konvenčných spracovniach a ich výnimočná hodnota, ktorá v nich je a ľudia jej veria a chcú ju, sa stratí. Je to škoda. Veríme, že sa nám to podarí. Ak nie u všetkých fariem, tak aspoň u ekologických. Máme farmárov, ktorí vedia produkovať bio, máme spotrebiteľov, ktorí si bio žiadajú a nemôžeme ich spojiť.

Co ještě trápí ekozemědělce na Slovensku v této době?

Veľký problém vidíme v poradenstve. Poradcovia nie sú fundovaní. Štát zorganizoval školenie poradcov, tí sú síce vyškolení, ale chýba im prepojenie s praxou. Vyškolia sa a robia projekty pre poľnohospodárov. Poľnohospodár predpokladá, že akreditovaná organizácia mu urobí dobrý projekt a zaplatí zaň. Potom mu ho na poľnohospodárskej platobnej agentúre pripomienkujú, že nie je dobrý. Roľník je sklamaný. Práve kvalitné poradenstvo pre ekologické poľnohospodárstvo nám veľmi chýba.

Keďže je na Slovensku už 350 ekofariem, myslím si, že by na ministerstve pôdohospodárstva mal byť aspoň jeden človek pre túto oblasť, ktorý by roľníkom poskytoval určitý servis na plný úväzok. Veď poľnohospodári by sa mali starať o pôdu a zvieratá a takýto servis u nás úplne absentuje. Máme teraz päťdesiat percent nových ekopoľnohospodárov, ktorí si nevedia veľakrát poradiť a nemajú sa kam obrátiť.

Máte k tomu nějaké srovnání s praxí v jiných zemích?

Napríklad v Nemecku, z rozhovoru s ministerkou som sa dozvedela, že poľnohospodár zavolá na ministerstvo a tam mu dajú celkový servis. Fundovaní štátni úradníci zistia, čo potrebuje a poradia mu. Táto služba je zadarmo. Štát chce, aby sa poľnohospodári venovali svojej práci a všemožne mu napomáha. Náš štát by mal mať páky na poradcov, aby boli skutočne kvalifikovaní a k dispozícii poľnohospodárom.

Jak je to s kontrolou ekozemědělců na Slovensku?

Na Slovensku je len jedna inšpekčná organizácia - Naturalis SK, za ktorú si musíme platiť. Komunikácia medzi naším zväzom a kontrolnou organizáciou je veľmi dobrá. I oni by uvítali, keby tu bol dobrý poradca.

Jak zvládáte svoji práci ekofarmářky a zároveň práci předsedkyně svazu Ekotrend – dokonce bezplatnou. Jak vám to jde dohromady?

No, niekedy ne ide... Mám dve zamestnankyne, sme rodinná farma. Pestujeme a spracúvame liečivé rastliny. Vyrábame bylinné kvapky, ktoré v EU nezmyselne zaradili medzi alkoholické nápoje, i keď napríklad v Poľsku sú to stále potravinové doplnky. Výrobu alkoholických nápojov si každý štát chráni a z toho dôvodu máme vo výrobni 24 hodinovú štátnu colnú službu. Toto je príklad toho, ako štát pristupuje k drobným výrobcom – jednoznačne likvidačne. Aj tí malí musia splniť podmienky veľkých výrobcov.