Špalda – zázračné obilie

... hovorí autor knihy, ktorý tak veľmi dôveruje špalde a výlučne špaldovému jedlu a všetkým odporúča, aby každý deň zjedli aspoň trochu špaldy. V pôvodnej krajine pestovania špaldy, t.j. vo švábsko-nemeckej oblasti, to v minulosti bývalo bežným zvykom.
Na raňajky sa jedol špaldový habermus a aj potom mala špalda v rôznych podobách prednosť, či už ako krupica, šrot, chlieb alebo v inej podobe.

Špalda je zdravotným obilím č. 1. Z piatich druhov obilia našej vlasti poznáme potom už len raž, ovos, pšenicu a jačmeň. Na vrchole rebríčka hodnôt vo vzťahu k človeku sa u Hildegardy nachádza práve špalda.
Tento druh obilia bol a stále je nazývaný „Spelz“ (latinsky Spelta) a čistené, šupiek zbavené zrno sa nazýva „Kernen“, čo by sa dalo preložiť ako „jadro“. Vo Švábsku sa nazýva „Korn“ alebo „Frucht“, teda plod.

Špaldové obilie má zrejme druhovú zvláštnosť (subtilitu), ktorá z nej robí zvláštnu obilnú plodinu. Vďaka Hildegardiným znovuobjaveným vedomostiam o základných rozdieloch oproti „holej“ pšenici získava špalda znovu svoje zaslúžené miesto v ľudskej výžive.

Podľa Hildegardy je možné vymenovať 17 predností špaldy. Žiadne iné obilie a ani žiadna iná rastlina nezjednocuje tak veľký počet hodnotných vlastností.

1. Špalda, najlepšie

2. obilie,

3. pôsobí hrejivo

4. a tučne

5. a vysoko hodnotne

6. a miernejšie ako ostatné zrná.

7. Kto rád špaldu jedáva, ten sebe mäso pridáva!

8. Dáva mu správnu krv,

9. uvoľňuje jeho myseľ

10. a dodáva mu dávku veselosti.

11. Akokoľvek pripravenú

12. ju jete,

13. tak alebo tak,

14. ako chlieb

15. alebo ako inú stravu (varenú).

16. Špalda je (jedným slovom) dobrá

17. a jemná.

18. ... (záver)