Špalda je špalda. Špalda nie je púha odroda pšenice. Špaldová látka (bielkovina/molekulárna stavba?) sa javí byť medzi všetkými ostatnými rastlinami najbližšou príbuznou ľudskej plazmy (ľudskej látky). Snáď ani nie je možné chemickými a fyziologickými skúškami dokázať, čo je pre človeka to najlepšie, pretože sa ukazuje, že jedinou skúškou pre „ľudské“ v najširšom význame je len prostredníctvom človeka samého. Existuje množstvo pochybností o tom, čo vlastne by v oblasti stravovania mohlo byť pre človeka ideálnym. Kalórie a vitamíny, vápnik a železo, výživné soli a stopové prvky – to všetko, podľa mňa, nemeria dostatočne to pravé „ľudské“.
Špalda, najdokonalejšie zo všetkých druhov obilia, sa výrazne odlišuje od všetkých ostatných. Najčastejšie býva špalda zamieňaná s pšenicou. Vzhľadovo sú si oba druhy zrna veľmi podobné. Zo špaldy sa dajú pripraviť všetky výrobky, ktoré sa pripravujú z pšenice, opačne to však neplatí. Môžeme napríklad nádherne odchovať dojča a deti odvarom zo špaldovej múky, zakiaľ pri používaní pšeničnej múky dochádza skôr či neskôr k známym múčnym poškodeniam vo výžive, ktoré musia byť vyrovnávané špeciálnou doplnkovou stravou. Čím to je? Druhovo vlastná látka riadi vývoj a stavbu každej rastliny (prostredníctvom génov). Ak je táto látka dobrá a človeku priateľská, potom pôsobenie každej časti rastliny bude pre človeka dobré. Ak sa v nej miešajú dobré a zlé vzťahy k človeku, potom bude aj vo vyvíjajúcej sa rastline premiešané dobré aj zlé pôsobenie na človeka. To je prípad pšeničného zrna. Jeho múčne jadro je menej hodnotné a je pre mnohých ľudí škodlivé. Spolu s okrajovými časťami (klíček, otruby a lepkové vrstvy) dochádza opäť k vyrovnaniu, takže pšeničná celozrná múka – upečená v chlebe – má celkom dobré účinky. Špaldová látka je v pôsobení na človeka bez výnimky dobrá. Preto sú tiež všetky časti špaldy v pôsobení na človeka rovnako dobré.
U Hildegardy znamená pojem hrejivosti to, že špalda pôsobí proti ľudskému „mrazeniu“. Keď sa špaldová látka dostane do krvi alebo k príslušným nervovým centrám, rozšíria sa cievy - a to buď miestne alebo aj v celom rozsahu pokožky. Tým sa zvyšuje prekrvenie a dostavuje sa pocit tepla. Ak zjeme správne teplé špaldové jedlo, budeme v prvej chvíli zaplavení pocitom tepla od hlavy až po päty, podobne ako po kalciovej injekcii, len oveľa jemnejšie a rozsiahlejšie. Táto vlna vychádza zo žalúdku a čreva. Spôsobuje špalda dôležité prekrvenie pokožky? Tieto procesy prebiehajú veľmi spletito a cez mnoho fyziologických stupňov. Celkom určite prispievajú k uzdraveniu, ba dokonca k omladzovaniu. Hildegarda týmto procesom hovorí jednoducho: „Teplo rastlín oduševňuje“.
Tučne? Priberieme z toho? To by bolo hrubým nedorozumením. Špaldová strava sama o sebe nerobí nikoho tlstým ani chudým. Avšak človek a každá jeho bunka a predovšetkým každá nervová bunka potrebujú istý minimálny podiel tukov. Tieto ušľachtilé tuky (lipoidy) si väčšinou ľudský organizmus buduje sám. Takto vybudovaný vlastný ušľachtilý tuk je človeku prospešnejší než tuky „umelo“ dodávané. Pravdepodobne špalda dodáva človeku prospešné tukové tkanivá, správne tukové bunky, pretože tuk a tuk nie vždy to isté. Privítame teda špaldu preto, že dodáva potrebný tuk, avšak bez obavy, že tým získame nadváhu.
Za hodnotnú považuje Hildegarda takú potravinu, ktorá umožní človeku podávať vysoké výkony. K tomu musia byť všetky zmysly dostatočne zaostrené a v dokonalej súhre. Vysoká záťaž človeka je možná len vtedy, ak žiadny zmysel a žiadny nerv neprichádza skrátka. Špalda teda musí byť súčasne vyživovacím a posilňujúcim prostriedkom, schopným rovnomerne podporovať všetky zmyslové orgány. Iné druhy obilia a rastlín obsahujú látky, ktoré pôsobia jednostranne len na niektorý zmysel, ako napríklad ovos alebo fenikel. Ak špalda so svojou látkou, ako predpokladám, skutočne pôsobí špeciálne na regeneráciu buniek, potom by sa dala jej vysoká hodnota vysvetľovať jej každodennou reguláciou a obnovovaním výkonnosti buniek a zmyslových orgánov.
Hoci špalda patrí medzi tvrdé obiloviny, je rýchlo mäkká pri varení. Ak špaldové zrno len zavaríme a necháme v menšom množstve variacej vody ? hodiny stáť, je dostatočne nabobtnalé k tomu, aby ho bolo možné jesť napríklad ako ryžu. Vynikajúca rozpustnosť zrelého špaldového zrna vo vode – aj napriek jeho tvrdosti – prestavuje jednu z najväčších predností špaldy. Čím je potravina rozpustnejšia vo vode, tým univerzálnejšie a rýchlejšie sa dostane do krvi, do tkanív a vôbec do celého tela. Čiastočky sa rozpúšťajú takmer samé od seba vo vode pri telesnej teplote, čím šetria telu celú, inak zdĺhavú prácu s trávením. Pretvorenie (asimilácia) špaldových výživných látok do ľudského organizmu ho zaťažuje tak málo, ako je len vôbec u vysoko výživnej potraviny možné.
V ďalšom pokračovaní o Špalde - zázračnom obilí si niečo povieme o ďalších prednostiach špaldy. Kto rád špaldu jedáva, ten sebe mäso pridáva! Dáva mu správnu krv, uvoľňuje jeho myseľ a dodáva mu dávku veselosti.