Pery bez slov, smutný pohľad,
slza stekajúca po líci a
vlhká dlaň zvierajúca
maličké semienko ako znak
nádeje pre nové Tatry.
Už dnes viem, že možno
ono vráti Tatrám starú
tvár. Snáď naše deti,
vnúčatá sa budú mať
znovu kde ukryť pred
horúcim slnkom, schovať
sa pred dažďom, či ponoriť
sa do spomienok počúvajúc
štebot vtáčat v korunách
stromov. Objímajúc tento
symbolický strom verím, že
to bude čo najskôr...

Darina Kováčová

Príspevok vyšiel v rámci súťaže
Strom s príbehom - fotosúťaž.

---