Náš fotoobjektív zachytil kačice divé žijúce na rieke Poprad v podtatranskom mestečku Svit, kde patria k celoročným „obyvateľom“ a trvale sa tešia veľkej obľube najmä najmladších obdivovateľov z radov domácich i návštevníkov.

Je to veľmi prispôsobivý operenec. Na vodných plochách v mestách ho možno kŕmiť z ruky, ale žije tiež placho v prírode na odľahlých močiaroch, v ústiach riek, ba i na morskom pobreží. Rozšírená je od tundry až po subtropické pásmo.

Život vo vodnom prostredí kačiciam umožňujú plávacie blany medzi prstami na nohách a mastné perie - mastí sa tukom z mazovej žľazy, ktorá sa nachádza pri koreni chvosta.

Veľkosť tohto operenca kolíše medzi 50- 56 cm, dospelý samec je trocha väčší i ťažší ako samica (cca 1, 3 kg, resp. 1,1 kg). Výrazná pohlavná dvojtvarosť (sexuálny dimorfizmus) sa prejavuje vo sfarbení. V období reprodukcie je samec nápadný najmä lesklou tmavozelenou hlavou, za ktorou nasleduje biely prúžok - tzv. obojok. Chrbát a krídla sú hnedé, prsia a brucho belavé. Zrkadlo - pestro sfarbená škvrna na letkách - je modré s bielou obrubou. Zobák je zelenožltý s čiernym nechtom, nohy oranžovočervené. Samica je zvrchu hnedočierna, tvár a hornú časť krku má svetlejšiu, spodnú časť tela na sivožltom podklade má riedko škvrnitú. V období mimo reprodukcie je sfarbenie oboch pohlaví veľmi podobné - obe pohlavia sú hnedé, škvrnité, s belším spodkom a modrým zrkadlom. Dospelé vtáky sa čiastočne preperujú v období reprodukcie od augusta do novembra, úplne v apríli až máji. Mimo reprodukcie od júna do augusta.

Potravu si tento operenec zbiera na súši i vo vode. Z rastlín konzumujú od rias až po trávy všetky dostupné druhy - stonky, listy, semená i plody. Na poliach konzumujú kukuricu, obilniny i oziminy. Vo vodnom prostredí žerú vodný hmyz, kôrovce, mäkkýše, pijavice i larvy obojživelníkov. Do vody ponárajú iba hlavu a zobák, zadnú časť tela nechávajú nad hladinou. Na okraji zobáka majú drobné zúbky, ktorými preciedzajú vodu a bahno.

Kačica divá žije v monogamnom zväzku. Páry sa vytvárajú už na jeseň, ale k samotnému páreniu dochádza až na jar. Hniezdenie sa začína už v marci. Samec so samicou hľadá miesto na hniezdenie, samotné hniezdo však stavia a upravuje iba samica. Typické hniezdo dokonale splýva s okolím. Umiestnené je na najrôznejších miestach - vo vode, na brehoch, ostrovčekoch, hrádzach, ale i na vŕbach, v dutinách alebo starých hniezdach dravcov alebo volaviek. Často je prekryté trsom trávy. V prvých dňoch hniezdenia samec samicu stráži. Samica znáša 6 - 12 zelenkastých vajec, z ktorých sa mláďatá vyliahnu po 22 -28 dňoch. Sú hneď dokonale vyvinuté. Už po troch dňoch nasledujú matku a samy si zbierajú potravu. Mladé kačičky lietajú už po dosiahnutí veku osem týždňov.

Páperie z kačacích hniezd po skončení obdobia hniezdenia sa zvykne zbierať a po očistení sa používa na plnenie prikrývok, vankúšov, spacích vakov a páperových vetroviek.

Kačica divá je čiastočne sťahovavá - časť kačíc u nás prezimuje, ale ostatné odlietajú na juh, najčastejšie do Talianska, juhovýchodného Francúzska a Španielska. K nám zase na zimu prilietajú jedince zo severovýchodu.

V klasifikácii európskych druhov vtákov podľa stupňa ohrozenia je zaradená do skupiny zabezpečených. Patrí medzi druhy národného významu so spoločenskou hodnotou jedného jedinca 5000 Sk. Patrí medzi poľovné druhy - obdobie lovu je od 16. septembra do 15. januára.

---