Jahoda obyčajná - plod

foto: Vladimír Boža

Botanici túto známu rastlinu zaraďujú do skupiny krytosemenných dvojklíčnolistových rastlín do čeľade ružovité (Rosaceae).

Obdobie vegetačného kľudu pretrváva šikmým podzemkom. Zakoreňuje až do hĺbky 50 cm. Z podzemnej časti na jar vyrastá prízemná ružica listov a dužinaté nadzemné stonky. Niektoré stonky sú plazivé, zakoreňujúce a slúžia na vegetatívne (nepohlavné) rozmnožovanie. Priama stonka je v hornej polovici chudobne rozkonárená, vyrastá z nej niekoľko malých lisov a kvetov.

Prízemné listy majú dlhú stoku, sú pomerne veľké, na okraji zúbkované. Sú trojpočetné - každý je zložený z troch lístkov vajcovitého tvaru.

Kvety sa skladajú zo zeleného kalicha a bielej koruny - piatich korunných lupienkov, sú päťpočetné. Vo vnútri je 20 tyčiniek a veľké množstvo piestikov. Kvitnú v máji a v júni.

Jahoda obyčajná

foto: Vladimír Boža

Jahoda obyčajná

foto: Vladimír Boža

Po opelení hmyzom alebo samoopelení a oplodnení sa premieňajú na tzv. nepravý, resp. zložený plod - plodstvo, jahodu. Zrelé jahody majú veľmi príjemnú sladkú chuť a krásnu vôňu, ktorou lákajú okoloidúcich návštevníkov prírody.

Rozšírená je na rúbaniskách, vo svetlých lesoch, na kamenistých stráňach, v priekopách i na lúkach od nížin až po horské oblasti. Rastie takmer v celej Európe i v miernom pásme Ázie, na východ až k Bajkalskému jazeru.

Mladé listy sa zberajú v čase kvitnutia. Čaj z nich obsahuje veľa citrátov a trieslovín. Už od najstarších čias sa pokladá za univerzálny liečivý prostriedok.

Plody sú chutným ovocím v surovom stave i konzervované. Vhodné sú i na priemyselné spracovanie. Niektoré alergické osoby ich však neznášajú - po ich konzumácii sa na ich tele môžu objaviť vyrážky a koprivka.