Čakanka obyčajná

foto: Ing. Vladimír Boža

Krytosemenná, dvojklíčnolistá rastlina, medzi odborníkmi známa pod latinským názvom Cichorium intybus, medzi verejnosťou i pod ľudovými menami cigória alebo korenie svätého Petra. Zaraďuje sa do čeľade astrovité (Asteraceae).V ľudových baladách čakanka predstavuje zakliatu dievčinu, ktorá vyčkáva na svojho milého alebo brata.

Z hľadiska dĺžky života patrí k trvalkám. Obdobie vegetačného pokoja pretrváva žltkastobielym vretenovitým koreňom, ktorý je dlhý a hrubý, iba ojedinele sa vetví. Na reznej ploche vylučuje horkú mliečnu šťavu.

Dorastá do výšky 30-120 cm. Stonka je rozkonárená, dutá, zbrázdená, zelenej farby s drobnými chlpmi. Po poranení z nej vyteká mliečna horká šťava.

Spodné listy vyrastajú v prízemnej ružici, sú výrazne laločnato vykrajované. Listy na stonke sú jednoduché, podlhovasté. Čepeľ má zelenú farbu a s chlpy na rube.

Čakanka obyčajná

foto: Ing. Vladimír Boža

Kvety vyrastajúce v súkvetí úbor majú v priemer 3-4 cm. Sú spravidla modrej farby, výnimočne ružovej i bielej. Súvisí to s tým, že kyselina mravčia mení modrú farbu kvetov na červenú. Presvedčiť sa o tom môžeme položením kvetu na mravenisko.

Kvitne od júla do októbra. Rastie v blízkosti rumovísk, ciest i krovín, na suchších lúkach i medziach od nížin až po podhorský stupeň. Rozšírená je po celej Európe a severnej Afrike.

Patrí k známym liečivým rastlinám známym už od staroveku. Pre potreby farmaceutického priemyslu sa využívajú voľne rastúce jedince.

V Anglicku sa čakanka často vysádza do tzv. rastlinných hodín, pretože jej kvety sa vraj otvárajú vždy v tom istom čase a zatvárajú o päť hodín neskôr.

Čas, kedy sa kvety otvárajú, závisí od zemepisnej šírky.

Pestuje sa pre potreby potravinárskeho priemyslu - z jej koreňov sa vyrába náhradka kávy.