V ostatnom čase čoraz častejšie, zvyčajne aj oprávnene, brojíme proti nepôvodným druhom rastlín a živočíchov. Medzi takýchto privandrovalcov patrí aj ondatra pižmová, ktorá bola zo Severnej Ameriky do Európy (Čiech) dovezená v roku 1905. Po počiatočnej expanzii sa v novom domove veľkosť jej populácie stabilizovala, takže ju dnes považujeme za prirodzenú súčasť pobrežných spoločenstiev našich riek, potokov i stojatých vôd.

Ondatra pižmová

foto: RNDr. Jozef Májsky

Napriek pomerne dlhému (20-27 cm), z bokov sploštenému chvostu, patrí tento hlodavec, dorastajúci až do dĺžky 40 cm, medzi hraboše. Keďže ide o polovodný druh, pred premočením chráni ondatru hustá srsť, pohyb vo vode jej uľahčujú aj krátke plávacie blany medzi prstami na zadných nohách. Predné labky používa veľmi obratne pri konzumácii potravy. Tá je zväčša rastlinná, tvoria ju vodné i suchozemské rastliny, niektoré jedince však s obľubou požierajú aj málo pohyblivé vodné živočíchy, predovšetkým lastúrniky (korýtka), vzácne aj raky. K mäsitej diéte ondatru často prinúti tuhá zima. Denne skonzumuje 0,3-0,5 kg potravy.

Na rozdiel od niektorých iných druhov hlodavcov, ktoré dokážu zimu prespať, ondatra nehibernuje. Za nepriaznivého počasia však trávi veľa času v podzemných chodbách, ktoré ústia podľa možnosti pod vodnou hladinou. V plytkých stojatých vodách a močiaroch si dokáže stavať z rastlinného materiálu aj typické „hrady“, vysoké až trištvrte metra, s priemerom okolo 1 m.

Na rozdiel od rodinne založených bobrov, žijú ondatry po väčšinu roka samotársky. Rozmnožovanie môže trvať od marca do augusta, v závislosti od počasia a potravných možností na tej - ktorej lokalite. Po švortýždňovej gravidite rodí samica 2-4 krát do roka v podzemnom brlohu po 5-9 mláďat. Tie cicajú asi tri týždne, po 3-8 mesiacoch sú pohlavne dospelé a môžu sa rozmnožovať. Rodičia odrastajúce mláďatá zo svojho teritória nemilosrdne vyháňajú. Práve vtedy ich môžeme najčastejšie zastihnúť ďalej mimo vody, občas aj zrazené na cestách. Za priaznivých okolností sa môže ondatra dožiť 5-10 rokov, obyčajne je to ale kratšie. Má totiž veľa nepriateľov, loví ju napríklad tchor, líška, vydra i dravé vtáky (hlavne jastrab) a výr.

Názor na význam ondatry v našich ekosystémoch nie je doteraz jednoznačný, niektorí ju stále považujú za škodlivý druh (poškodzovanie hrádzí, likvidácia rakov), zväčša je však hodnotená pozitívne, ako druh pomáhajúci likvidovať vodné rastlinstvo, ktorý zároveň poskytuje potravu viacerým predátorom. Nemožno zabúdať ani na to, že ju poľovníci môžu loviť pre kvalitnú kožušinu – bizam.