Odpad sa zvezie, podľa harmonogramu zvozu,
do triediaceho strediska

foto: Rudolf Pado

Spravidla sa dotrieďovacie stredisko prevádzkuje pre väčšie spádové oblasti s počtom obyvateľov nad 50 tisíc (tu je potrebné zvážiť napr. charakter osídlenia, počet obyvateľov, hustotu dopravnej siete ...).

Dotrieďovacie strediská bývajú často kombinované so zberným dvorom pre zber nebezpečného a veľkoobjemového odpadu. Prevádzka takéhoto zariadenia na dotrieďovanie alebo zber odpadov by mala byť riadne označená informačnou tabuľou.

Predstavte si, že žijete v ideálnom meste. Je tu dostatočná hustota kontajnerov na triedenie odpadov alebo prepracovaný vrecový zber, je jasný a dodržiavaný harmonogram zvozu vytriedených odpadov, občania sú dostatočne informovaní o tom „čo, kedy, kde, ako ...“ sa zbiera... Čo by sa potom malo diať v tomto meste?

Triedite odpad?

Na začiatku celého systému stojí občan, so všetkými svojimi chybami, výhovorkami, problémami, mindrákmi ... , ale aj so vzdelaním, skúsenosťami, nadšením a toleranciou. Aj v našom „ideálnom meste“ o výsledkoch triedenia odpadov rozhodne on. On je tým, kto pokojne prejde okolo modrého kontajnera na papier a papierový odpad vhodí do kontajnera na zmesový odpad, pričom svoje konanie vôbec nevie zdôvodniť. On sa sťažuje na nedostatočnú hustotu kontajnerov a keď je systém skoro dokonalý, nájde si inú výhovorku. A je to opäť on, kto si kúpi delený kôš na odpady, odpady triedi už v domácnosti a nielen to, trpezlivo vysvetľuje problematiku svojim pubertálnym deťom, 83-ročnej mame, susedovi pri pive ...

Odpad sa ručne predtrieďuje na triediacej
linke do tzv. big bagov. Roztriedi sa
napr. na plasty, kovy, nápojové kartóny

foto: Rudolf Pado

Mnoho ľudí by chcelo meniť svet, ale iba málo z nich ho chce meniť prostredníctvom vlastných rúk (najlepšia lopata je tá, ktorá je v susedových rukách). Značná časť obyvateľov Slovenska sa spolieha a vyhovára na tých, všeobecne známych, japonských inžinierov „MA-LO-BY- SA-TO“, NIE-KTO-BY-TO-MAL“ ... a ďalších ich kolegov. Žiaľ, osobne si myslím, že nielen Biblia tvrdí: „... ruka, ktorá Ti najviac pomôže sa nachádza na konci Tvojho ramena“. Veci verejné sa stávajú verejnými záujmom ľudí, nie tým, že sa odohrávajú na verejnosti.

Občan, na začiatku systému, rozhodne, koľko odpadov sa ocitne v kontajneroch na triedený zber a koľko z nich poputuje na skládku komunálneho odpadu alebo do spaľovne. Rozhodne tým aj o ekonomike, nákladovosti, budúcich investíciách ...

Aké kontajnery a čo potom ďalej s vytriedeným odpadom

Z dôvodu logistických (rozmiestnenie kontajnerov nie je len o ich hustote, ale aj o zvážení mnohých iných aspektov napr. ich dopravná obslužnosť, kontakt s parkoviskami, detskými ihriskami ...., výhrady obyvateľov typu „nechceme to pod oknami“ ...) a ekonomických, sa niektoré komodity zbierajú do jednej typu kontajnera (väčšinou do žltého kontajnera „na plasty“ sa zbierajú aj iné materiály). Do zeleného kontajnera na sklo a modrého na papier sa zbiera len táto komodita. Tu si dovolím upozorniť, že je obrovskou chybou nakúpiť napr. modré kontajnery, ktoré sa v medzinárodnej škále používajú na papier a nalepiť na nich nálepku sklo. Vizuálna fixácia je veľmi dôležitým aspektom nielen triedeného zberu odpadov, ale akéhokoľvek marketingu. Taktiež je obrovskou chybou kupovať kontajnery „podľa ich momentálnej ceny“ – raz zvony, inokedy klasické 1 100-litrovky. Na každý typ kontajnera potrebujete iný typ vyprázdňovacieho zariadenia – vozidla. Za obrovskú chybu považujem aj kontajnery na papier v tvare zvona, nakoľko je značne problematické vhadzovanie kartónov do tohto typu nádoby (to, že občan bude kartóny trhať a vhadzovať môžeme čakať tak od 5 % obyvateľov).

Z veľkých vriec sa opäť triedi, a to ručne,
napr. podľa druhu plastov, ich farebnosti

foto: Rudolf Pado

Ak sa už odpad nachádza v príslušnej nádobe na triedený zber, podľa harmonogramu zvozu ho príde vyprázdniť zberové vozidlo. Moderné zberové vozidlá, s počítačovou jednotkou, dokážu zaznamenávať toky odpadov v rámci každého kontajnera, viesť o tom analytickú evidenciu ..., ale na Slovensku je to ešte hudba budúcnosti.

Vozidlo privezie odpad do triediaceho strediska, kde ho vyloží do príslušného skladovacieho priestoru. Odpad je sériou dopravníkov posúvaný na pás triediacej linky, kde sa ručne triedi na jednotlivé materiálové skupiny – plasty, kovy, viacvrstvové kombinované obaly ... Modernejšie linky sú zostavené zo série zateplených a odvetrávaných „buniek“ v ktorých pracovníci sedia a v tejto polohe ho triedia. A úplne špičkové technológie dnes dokážu odpady triediť na základe jeho optických, gravitačných a magnetických vlastností ... , ale to sme už opäť mimo SR.

Následne sa odpad z veľkých vakov (big bagov) dotrieďuje, napr. plasty sa triedia podľa ich druhu a farebnosti. Čudovali by ste sa, akým módnym trendom podlieha odber PET-fliaš rôznej farebnosti. Raz frčia bezfarebné, inokedy ružové ...

Vytriedený odpad sa lisuje vo veľkokapacitných lisov na balíky o hmotnosti od 80 do 300 kg a je takto pripravený na distribúciu odberateľom. Cena za vyseparované komodity, ktorú dostane spoločnosť prevádzkujúca triediace stredisko pozostáva z aktuálnej ekonomickej ceny príslušnej komodity (napr. za tonu) a z príspevku z Recyklačného fondu na každú vyseparovanú tonu. Z tohto pohľadu ideálna zberová oblasť je malej veľkosti, s vysokou hustotou obyvateľstva, s vysokou mierou triedenia odpadov obyvateľmi a s blízkou dopravnou dostupnosťou odberateľov vyseparovaných zložiek.

Následne sa odpad lisuje vo veľkokapacitných
lisoch a je takto pripravený pre odberateľa

foto: Rudolf Pado

Možno ste zarazení z toho, aké množstvo ľudskej práce je potrebné vykonať, kým sa Váš odpad zhodnotí. Áno, je to tak! Aj preto je triedenie odpadu ekonomicky nákladné (mediálne často prezentované ako „stratové“). Je to otázka uhla pohľadu, čo je a čo nie je stratové. Pri skládkach a spaľovniach takto neuvažujeme, veď strácame „len“ pôdu, vzduch , vodu, biodiverzitu ... krajinu, jej krajinný vizuál, genius loci. Akú ma toto všetko hodnotu?

Okrem iného, málokto sa zamýšľa nad tým, že okrem šetrenia primárnymi zdrojmi surovín, triedenie odpadov a následné činností vytvárajú pracovné miesta pre tých najzraniteľnejších – málo vzdelaných, čiastočne asociálnych spoluobčanov.

Čísla zo zahraničia

Mimochodom, v blízkom Rakúsku sa recykluje alebo kompostuje 69 percent odpadov, v Nemecku 65 percent a v Holandsku 59 percent. Na Slovensku predstavuje recyklácia 3 percentá (priemer EÚ 23 percent) a kompostovanie päť percent (priemer EÚ 17 percent). V Rakúsku je vybudovaných 539 kompostární, 403 bioplynových staníc, 123 zariadení na triedenie odpadu, 293 zariadení na spracovanie stavebného odpadu a stovky iných zariadení. Aj toto všetko súvisí s tým, že v Rakúsku márne hľadáte nelegálne skládky odpadov a obdivujete muškáty na každom kruhovom objazde.

Všetko začína u občana. Skúsme začať zajtrajší deň mottom: “Triedim odpad, dávam prácu“, alebo každý z Vás nech si nájde svoj zmysel triedenia odpadov. Neseparujte sa! Separujte s nami. Má to naozaj zmysel.

Každý zberný dvor a triediace stredisko
musí byť označené

foto: Rudolf Pado

PET - fľaše modrej farby

foto: Rudolf Pado

HDPE - plasty, tzv. tvrdé plasty

foto: Rudolf Pado

Viacvrstvové kombinované obaly (nápojové kartóny, tetrapaky)

foto: Rudolf Pado

Farebná a materiálová škála plastov

foto: Rudolf Pado

Takto alebo takto, aj Vy rozhodujete o podobe sveta,
jeho smerovaní ... a začína to niekde doma

foto: Rudolf Pado

Takto alebo takto

foto: Rudolf Pado