Devätsil hybridný

foto: Ing. Vladimír Boža

Botanici túto bylinu zaraďujú ku krytosemenným rastlinám, do čeľade astrovité (Asteraceae).

Deväťsil hybridný (Petasites hybridus) nájdete v niektorých knihách aj pod názvom deväťsil lekársky (Petasites officinalis). Slovenský rodový názov poukazuje na to, akú veľkú silu mu v minulosti ľudia pripisovali (magické číslo deväť – deväť síl). Druhový názov súvisí s jeho využitím v ľudovom lekárstve. Rodový latinský názov je odvodený od slova petasos – slnečný klobúk, čo súvisí s jeho obrovskými listami.

Táto trváca bylina pretrváva obdobie vegetačného pokoja hľuzovito zhrubnutým podzemkom. Skoro na jar z neho vyrastá 20 – 80 cm vysoká hrubá mäsitá stonka s ružovými šupinkami. Na jej vrchole sa nachádza skupina súkvetí – úborov purpurovej farby, ktoré sú usporiadané do strapca.

Kvitne v marci a v apríli. Koncom kvitnutia sa objavujú srdcovité listy so zúbkatým okrajom, ktoré postupne dorastajú do obrovských rozmerov (priemer približne 60 cm). Tvarom sú podobné podbeľovým a lopúchovým, sú však omnoho väčšie. Deväťsil má dokonca zo všetkých našich bylín najväčšie listy.

Deväťsil bol v minulosti bol považovaný za rastlinu
s rozmanitými liečivými účinkami

foto: Ing. Vladimír Boža

Deväťsil hybridný rastie v miernom pásme Európy a Ázie na brehoch vodných tokov, vo vlhkých lesoch a na mokrých lúkach od nížin až po horský stupeň.

Deväťsil hybridný patrí medzi liečivé rastliny - koreň obsahuje sliz, horčiny, triesloviny, petasín, inulín a silicu.

V antike a v stredoveku bol pokladaný za hlavné liečivo proti moru. V nemčine má podľa tejto súvislosti dokonca i svoje meno Pestwurz (Pest = mor). V súčasnosti ho medicína toleruje ako ľudový prostriedok proti ochoreniu dýchacích ciest, súčasťou oficiálnych liekopisov však nie je, pretože jeho farmakologické účinky ešte nie sú podrobne preskúmané.