Účastníci diskusného odpoludnia sa zhodli na tom, že biopotraviny vyhovujú predovšetkým tým spotrebiteľom, ktorí za najväčšie riziko považujú zvyšky pesticídov. Tento názor je veľmi častý medzi spotrebiteľmi, a to aj napriek tomu, že podľa Jany Hajšlovej z Vysokej školy chemicko-technologickej sú riziká spojené s nadlimitnou koncentráciou pesticídov veľmi malé v porovnaní napr. s rizikami mikrobiálnymi. Je známy fakt, že na pesticídy sú citlivé najmä deti. Preto sú povolené limity týchto látok v potravinách určených pre detskú výživu ďaleko nižšie.

Zatiaľ neexistujú jednoznačné dáta, ktoré by potvrdzovali, že ekologicky pestované plodiny sú "zdravšie" ako produkty konvenčného poľnohospodárstva. Preto Európska únia financuje viacero projektov, ktoré sa skúmanie tejto problematiky venujú.

V dvoch juhočeských lokalitách sa robil po dobu 4 rokov výskum na porovnanie vlastností zemiakov a obsahu rôznych látok v nich. VŠCHT pri ňom spolupracovala s Juhočeskou univerzitou a švédskym Národným úradom pre potraviny. Z výsledkom výskumu je možné konštatovať, že v konvenčne pestovaných hľuzách je všeobecne vyšší obsah dusičnanov, ktorý naviac záleží od klimatických podmienok a odrody. Podľa predpokladu majú biozemiaky nepatrne vyšší obsah zdravotne nepriaznivého alkaloidu solanínu. Na druhej strane, biozemiaky obsahovali o niečo málo viac vitamínu C.

Podľa Hajšlovej sa aj v koreňovej zelenine, zeleri a paštrnáku objavujú prírodné toxíny furanokumariny vo väčšom množstve u konvenčne pestovaných čerstvých aj skladovaných koreňov v porovnaní s produktmi ekologického poľnohospodárstva.