Podbeľ liečivý

foto: Ing. Vladimír Boža

Podbeľ liečivý je medzi botanikmi známy pod menom Tusillago farfara. Zaraďujú ho medzi krytosemenné dvojklíčnolisté rastliny, do čeľade astrovité (Asteraceae).

Podbeľ liečivý patrí k trvácim bylinám, obdobie vegetačného pokoja pretrváva šupinatým plazivým podzemkom. Vyrastá z neho priama, nerozkonárená, šupinatá stonka. Zakončená je žltým súkvetím - úborom, ktoré však navonok vyzerá ako jeden kvet. V skutočnosti sa skladá z mnohých rúrkovitých kvetov vo vnútri a jazykových kvetov okolo nich. Pod nimi je zelený zákrov.

Kvety kvitnú v marci a v apríli, pričom peľnice dozrievajú skôr ako piestiky. Po opelení hmyzom a vetrom z nich vznikajú suché nepukavé plody - nažky, ktoré rozširuje vietor a živočíchy.

Podbeľ pomáha proti kašľu

foto: Ing. Vladimír Boža

Listy vyrastajú až po odkvitnutí kvetov na dlhých stopkách, tvoria prízemnú ružicu. Majú jednoduchú celistvú čepeľ, ktorá srdcovitým až okrúhlym tvarom pripomína malé lopúchy. Všimnúť si môžeme ich dlaňovitú žilnatinu.

Podbeľ liečivý patrí k výslnným až polovýslnným druhom, stredne náročným na vodu. Vyskytuje sa na čerstvých, striedavo vlhkých, slabo kyslých až neutrálnych, na vápnik bohatých, na humus chudobných, hlbokých, piesočnatoštrkovitých, kamenitých alebo hlinitých až ílovitých pôdach. Rozšírený je od pahorkatín až do subalpínskeho stupňa (200- 1800m nad morom). Rastie na násypoch, zosuvných svahoch, pri cestách i na brehoch vodných tokov.

Podbeľ liečivý j rozšírený skoro v celej Európe, z západnej a v severnej Ázii i v pohoriach severnej Ameriky.

Jeho listy a kvety sa využívajú v ľudovom liečiteľstve - najmä proti kašľu a zvonka na obklady.

Na poliach býva veľmi nepríjemnou burinou, ktorá sa silne vegetatívne rozmnožuje.