BIO spotrebiteľ

Pečeňovník trojlaločný

01.03.2012 10:04
Pečeňovník trojlaločný
Pečeňovník trojlaločný - listy typického tvaru
prežívajú až po nasledujúcej jari
foto: Ing. Vladimír Boža

Pečeňovník trojlaločný botanici v rámci systému zaraďujú ku krytosemenným dvojklíčnolistovým rastlinám do čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae).

Ľudovo je táto bylina nazývaná jaterná zelina, modráček, poľský mak alebo srdiečko, v botanických kruhoch Hepatica nobilis. Tiež sa používa i synonymum Hepatica triloba.

Rodový názov vychádza z gréckeho pomenovania hepar = pečeň, čo súvisí s tvarom listov používaných v minulosti na liečbu pečene, prípadne so skutočnosťou, že po zvädnutí majú farbu ako pečeň. Druhový názov nobilis v latinčine znamená vznešený (vzťahujúci sa na výraznú farbu kvetov),

Synonymum triloba = trojlaločný vyjadruje vzťah k listom.

Pečeňovník trojlaločný vytvára rozsiahle koberce
Na 8-25 cm dlhých tenkých stonkách vyrastajú
nádherné azúrovomodré kvety, ktoré farbou
môžu súťažiť s jarnou oblohou.
foto: Ing. Vladimír Boža

Obdobie vegetačného pokoja pretrváva krátkym vláknitým tmavohnedým podzemkom, z ktorého vyrastá väčší počet prízemných kožovitých trojlaločných listov prezimujúcich až do nasledujúcej jari.

Päť až desať korunných lupienkov kvetu je na spodnej strane podopretých troma zelenými listeňmi, ktoré pripomínajú kalich. Výnimočne môžu byť korunné lupienky i ružové alebo biele.

Pečeňovník trojlaločný patrí k prvým jarným bylinám, kvitne v marci a v apríli. Kvety opeľuje hmyz.

Rastie v listnatých lesoch od nížin až do vysokých polôh, často pod lieskami. Obľubuje vápenaté stanovištia - dokumentuje to i záber fotoobjektívu, ktorý túto rastlinu zachytil v národnej prírodnej rezervácii Dreveník na území tzv. skalného mesta neďaleko Spišského hradu, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva UNICEF.

Pečeňovník trojlaločný
Pečeňovník trojlaločný
foto: Ing. Vladimír Boža

Rozšírený je v troch oblastiach v miernom pásme severnej pologule, ktoré sú od seba značne vzdialené - takmer v celej Európe, v Kórei a v Japonsku, v Severnej Amerike.
Rastlina bola známa už v minulosti, spomína sa v stredovekých i neskorších herbároch. V roku 1882 Wittstein vo svojej odbornej práci spomína jej využitie pri liečení pečene i ako náhrady za čínsky čaj. V súčasnosti je už jej využitie zastarané.

Využitie tejto byliny v ľudovom liečiteľstve sa súčasnosti neodporúča, pretože je jedovatá - obsahuje toxickú látku proanemonín.

Pre nádheru svojich kvetov sa často pestuje i v záhradkách.






Hodnotenie: 71.2%, 9 hlasov Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Diskusia: Pečeňovník ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Kalendár prírody



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií