Pečeňovník trojlaločný botanici v rámci systému zaraďujú ku krytosemenným dvojklíčnolistovým rastlinám do čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae).
Ľudovo je táto bylina nazývaná jaterná zelina, modráček, poľský mak alebo srdiečko, v botanických kruhoch Hepatica nobilis. Tiež sa používa i synonymum Hepatica triloba.
Rodový názov vychádza z gréckeho pomenovania hepar = pečeň, čo súvisí s tvarom listov používaných v minulosti na liečbu pečene, prípadne so skutočnosťou, že po zvädnutí majú farbu ako pečeň. Druhový názov nobilis v latinčine znamená vznešený (vzťahujúci sa na výraznú farbu kvetov),
Synonymum triloba = trojlaločný vyjadruje vzťah k listom.
Obdobie vegetačného pokoja pretrváva krátkym vláknitým tmavohnedým podzemkom, z ktorého vyrastá väčší počet prízemných kožovitých trojlaločných listov prezimujúcich až do nasledujúcej jari.
Päť až desať korunných lupienkov kvetu je na spodnej strane podopretých troma zelenými listeňmi, ktoré pripomínajú kalich. Výnimočne môžu byť korunné lupienky i ružové alebo biele.
Rozšírený je v troch oblastiach v miernom pásme severnej pologule, ktoré sú od seba značne vzdialené - takmer v celej Európe, v Kórei a v Japonsku, v Severnej Amerike.
Rastlina bola známa už v minulosti, spomína sa v stredovekých i neskorších herbároch. V roku 1882 Wittstein vo svojej odbornej práci spomína jej využitie pri liečení pečene i ako náhrady za čínsky čaj. V súčasnosti je už jej využitie zastarané.
Využitie tejto byliny v ľudovom liečiteľstve sa súčasnosti neodporúča, pretože je jedovatá - obsahuje toxickú látku proanemonín.
Pre nádheru svojich kvetov sa často pestuje i v záhradkách.