Ide naozaj Slovensko k Zero Waste - nulovému odpadu?

Zuzana Vakošová: Tak to určite áno. Dôkazom je zakladanie bezobalových obchodov, budovanie zero waste komunít či dopyt po osvete a vzdelávaní v tejto oblasti po celom Slovensku. Problémom je, že nárast konzumu je stále väčší ako zvyšovanie nášho eko povedomia. Aj to rastie, no predsa len nie tak rýchlo. Na miestach typu „Slovakia going zero waste“ vo mne však vždy prevládne optimista.

Martina Novotová a Martin Gajdosš: Pojem „Zero waste“ netreba brať úplne absolútne. Ide skôr o samotnú cestu za týmto cieľom. Slovensko v posledných rokoch robí veľké pokroky a to nie je cítiť iba v „eko kruhoch“, ale vníma to aj bežná verejnosť. Otázka odpadu sa dostala aj do komerčných sfér, čo má za následok, že ľudia túto problematiku vnímajú aj podvedome a už im nie je  cudzie, keď sa s ňou stretnú. To, čo bolo ešte pred pár rokmi čudné riešiť sa dnes stáva opäť samozrejmosťou. Stále máme však ešte pred sebou kopec roboty. Našťastie aj Európska Únia nás posúva v tomto ohľade vpred.

Čo bolo na konferencii nové v ZW hnutí?

ZV: Neviem, či je to nové, no určite aj na Slovensku rastie počet ľudí, ktorí sú profesionálne síce orientovaní na rôzne iné oblasti, no prirodzene začlenili zero waste pravidlá do svojho života a svojím správaním cielene inšpirujú ďalej. Osvetu teda nešíria len „zero waste guru“, ale umelci, vedci, blogeri, mladší i starší. Je na tom vidieť, že to nie len pre pár vyvolených, ale každý sa môže pridať. Aj keď postupne a zo začiatku malými krokmi. Nepotrebujeme zopár dokonalých zero wasterov, ale obrovský počet nedokonalých.   

M+M: Občas máme obavu, že keď ľudia počujú slovo „hnutie“, odvracajú hlavy J Ale to len na okraj. Konferenciu hodnotíme veľmi pozitívne z hľadiska profesionálnej organizácie aj obsahu. Bola na európskej úrovni a môžeme byť naozaj hrdí na to, že sa uskutočnila práve na Slovensku. Priniesla témy, ktoré zaujali široké publikum – od „začiatočníkov“, ktorí sa prišli inšpirovať, cez zvedavcov, ktorí sú ešte opatrní, až po ľudí, ktorí sa touto témou zaoberajú už roky. A môžeme povedať, že snáď každý si tam prišiel na svoje. Okrem motivácie boli prednášky aj odborné a aktuálne, vystupovali profesionáli z rôznych odborov. Ľudia sa mohli dozvedieť o súčasnej situácii klímy, dvojsečnej zbrani bioplastov, zdieľaní zdrojov, rôznych odpadových štatistikách až po tipy pre obyčajný život.

Čo Vás prekvapilo?

ZV: Asi sa žiadne veľké prekvapenie nekonalo, tak ako minulý rok aj teraz prišlo veľa ľudí, rečníci boli inšpiratívni, prestávkové aktivity zaujímavé, predajcovia lokálni a fair. Páčil sa mi napríklad nápad študentov z košického gymnázia, ktorí navrhli ľanové obaly na zošity, ako náhradu tých plastových. Spolupracujú pri tom s inou strednou školou, orientovanou na praktické zručnosti, kde študenti priamo obaly šijú. O každom kroku výroby vedeli povedať, kde sa odohráva a kto za tým stojí. Je v tom envirovzdelávanie cez konkrétnu aktivitu.  

M+M: Asi jedine to množstvo ľudí, ktorých táto téma zaujíma. Spolu vytvorili úžasnú atmosféru, ktorú snáď budú šíriť aj ďalej.

Potešilo?

ZV: Potešilo ma, že sme ako krajina nezaspali, ale že ten trend je naozaj rastúci. V mnohých oblastiach je svet výrazne pred nami a aj tu je samozrejme čo zlepšovať, no ten rok 2018 sa mi javí ako prelomový. Tak nejako kolektívne sme pochopili, že sa bude musieť niečo zmeniť. Stretávam ľudí s vreckami na pečivo a zeleninu, priatelia sa pýtajú ako a čo môžu robiť udržateľnejšie. A tiež sa začína meniť legislatíva – viď zákaz jednorazových plastových vecí, ktorý nás čaká od januára 2021 (slamky, poháre, taniere, tašky...), zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Viem, že musíme byť trpezliví, kým sa to všetko doladí, no ja by som ocenila, keby tie zmeny boli rýchlejšie, prípadne radikálnejšie.

M+M: Oproti minulému roku boli ľudia pripravení aj na bezobalový nákup, takmer každý mal so sebou vrecúško či nádobu. Na to, že cez náš stánok sa premleli stovky ľudí sme rozdali len minimálne množstvo vreciek – len niečo cez 20. Z toho sme úplne nadšení!

Zarmútilo?

ZV: Hm, keďže pracujem v škole, tak ma tak dlhodobo zarmucuje situácia na školách. Väčšinou  riešime enviro vzdelávanie rôznymi projektmi – čo je krátkodobé a často krát odtrhnuté od reálneho života. Máme síce koordinátora environmentálnej výchovy, no nemáme k dispozícii informácie o cirkulárnej ekonomike, predchádzaní odpadov či o neplytvaní zdrojmi. Mať koše na triedený odpad na školách je fajn, ale keď sa to nespojí so vzdelávaním, tak sa to minie účinku. Prípadne – aj o tie koše sa treba „starať“. A vzdelávaní by mali byť aj samotní učitelia.

M+M: Zatiaľ bezvýchodisková situácia na úradoch. V rámci diskusie majiteľov bezobalových obchodov sme sa snažili nájsť prienik medzi naším cieľom a nastavením legislatívy. A to väčšinou končí zarmútením.

Boli na akcii aj nejakí politici? Či známe osobnosti, vďaka ktorým by sa možno šírenie ZW myšlienky mohlo urýchliť?

ZV: Samozrejme, bez zákonodarcov to rozhodne nepôjde a cieľom je vytvorenie naozaj zmysluplných zákonov. Takže na konferencii bola aj diskusia o tvorbe zákonov na obmedzenie odpadu. Prišiel štátny tajomník z Ministerstva životného prostredia SR Norbert Kurilla, myslím že boli obsadené všetky miesta a taktiež sa ľudia veľa pýtali.

M+M: Konferenciu moderovala, tak ako minulý rok,  Slávka Halčáková. Tá je veľkým fanúšikom zero waste a túto myšlienku uplatňuje a šíri aj súkromne. V rámci večernej afterparty bola na pódiu aj Adela Banášová a Svetlana Rymarenko. Vnímali sme však aj podporu osobností, ktoré síce neprišli osobne, no túto tému šíria – Janka Kirschner či Kristína Farkašová. Z politikov sme sa rozprávali s Martinom Hojsíkom z Progresívneho Slovenska, ktorého snahou je tento koncept zaviesť aj do štátnej správy. Je dôležité mať spomedzi verejne známych osobností ambasádorov tejto myšlienky, pretože tak vedia osloviť aj publikum, ktoré by sa prirodzene od seba o túto tému nezaujímalo.

pýtal sa Richard Medal

Zuzana Vakošová
Vyštudovala prírodné vedy, spolu s dcérou Hankou sa už tretí rok venujú šíreniu osvety v oblasti znižovania odpadov v domácnosti (zero waste). Verí, že dokážeme byť spokojní aj s málom a že aj ako jednotlivci dokážeme meniť systém. Viac sa o nej dozviete v blogu Bezkošová https://bezkosova.com/.

Martina Novotová a Martin Gajdoš
Martina a Martin sú majiteľmi prvého bezobalového obchodu v Trenčíne BEZOBALiS https://www.facebook.com/BEZOBALiS/. S ich víziou „Spotrebuj len potrebné“ dávajú možnosť ľuďom žiť ekologickejšie prostredníctvom nakupovania bez obalu. Stretnúť ich môžete aj na miestnych trhoch alebo workshopoch a prednáškach, ktoré sami organizujú