Predstavte sa, prosím...

Ing. Ján ŠLINSKÝ, pochádzam z obce Pavlovce nad Uhom, ktorá sa nachádza v juhovýchodnej časti okresu Michalovce. Po ukončení SPTŠ (odbor záhradník) v Čaklove som pokračoval v štúdiu záhradníctva na VŠZ Brno, katedra záhradníctva Lednice na Moravě. Po ukončení štúdia som nastúpil do JRD v Pavlovciach nad Uhom ako vedúci zeleninárskeho strediska, kde som vo veľmi naturálnej podobe mal možnosť zistiť, aký je rozdiel medzi možnosťami a schopnosťami mňa ako osoby, ľudí ako zamestnancov, ľudí ako členov družstva a ľudí ako členov spoločnosti. V roku 1990 som na základe týchto skúseností a okolností, ktoré sa v tom čase zmenili, presadil na družstve podielové pestovanie zeleniny vo fóliovníkoch ako jedinú zmysluplnú formu organizovania práce nájomnou pracovnou silou v odvetví, ktoré vyžaduje nadštandardné pracovné nasadenie. Úspech tohto experimentu nebol dostatočnou príčinou na udržanie zeleninárskeho strediska a môjho pracovného miesta. Od roku 1991 som začal samostatne “hospodáriť” s presvedčením, že doposiaľ aplikovaná agrotechnika, organizácia práce a odbytu zeleniny je v konečnom dôsledku (z možností, ktoré som mal k dispozícii) bezperspektívnou a beznádejnou činnosťou. Vtedy sa už aj u nás začínalo hovoriť o ekologickom poľnohospodárstve. A ja som sa rozhodol, že to začnem aj robiť.

Odkiaľ kam kráčate v oblasti ekologického poľnohospodárstva?

Odkiaľ kráčam? Od svojho presvedčenia, že zelenina ako zdraviu prospešná a nenahraditeľná zložka výživy človeka nesmie byť pestovaná s použitím jedov, hrubej sily a bezcitnej vypočítavosti . A kráčam k vytvoreniu duplikovateľného, trvalo udržateľného systému pestovania a odbytu zeleniny.

Keď sa povie “ekologické poľnohospodárstvo”, čo to pre Vás znamená?

Ekologické poľnohospodárstvo - pre mňa osobne - predstavuje možnosť nájsť si svoju identitu, nakoľko som presvedčený, že otázka “Kto som?” je trvalá pre každého z nás a najneskôr na sklonku života si na ňu musí každí odpovedať.

Na stretnutiach s priaznivcami i odporcami ekologického poľnohospodárstva som často počul potvrdenie môjho presvedčenia, že v súčasnom systéme organizovania spoločnosti a hospodárskeho života nie je možné nájsť zmysel, v ktorom by sa naša identita odrážala. Ako zeleninár pestujem alebo vyrábam? Agrotechnika pestovania zeleniny je boj s chorobami, škodcami a burinami? Ekonomika je boj s konkurenciou? V mene čoho a v mene koho bojujem? A za čo?

V technokraticky a byrokraticky organizovanom pracovnom svete trhového hospodárstva má človek stále väčšie problémy uplatniť sa ako individuálna, autonómna a vo svojej oblasti činnosti tvorivo aktívna osoba. Byrokracia a štátna správa na jednej strane a globálne operujúce hospodárske organizácie na strane druhej vyžadujú prispôsobenie sa, čím človek stráca svoju individualitu, nedokáže sa identifikovať s prácou, ktorú vykonáva, a nakoniec ani sám so sebou.

Psychológia má dostatok dôkazov o tom, že kríza identity a identifikácie jedinca je spojená so stratou zodpovednosti za seba samého a táto strata má priamu súvislosť so stratou zodpovednosti za spoločnosť, prírodu a životné prostredie. “Kríza nášho životného prostredia je krízou hospodárskeho systému, a je to kríza spoločnosti, ktorá ma svoje príčiny v kríze identity jednotlivca”, uvádza vo svojej knihe “Tyrania blahobytu” Winfried M. Bauer.

Je o Vás známe, že radšej ako “ekologické poľnohospodárstvo” používate termín “trvalo udržateľné poľnohospodárstve”. Prečo?

Dnes už radšej používam termín trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, pretože mi umožňuje v plnej miere pochopiť význam vety VŠETKO JE JEDEN a skutočnosť, že svoju identitu môžem nájsť len u svojho blížneho a nie v abstrakcii funkčného sveta. Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo preferujem pred pojmom ekologické poľnohospodárstvo hlavne z toho dôvodu, že ekologické poľnohospodárstvo sa vo svete a aj u nás formalizuje, byrokratizuje a komercionalizuje. Ak ste navštívili veľtrh BioFach v Nemecku, viete o čom hovorím. V žiadnom prípade sa nechcem stavať do role nejakého sudcu, ale nemôžem sa zbaviť zmiešaného pocitu, keď sa v článkoch venovaných ekologickému poľnohospodárstvu opakovane konštatuje: “ Či sa nám to páči, alebo nie, rozhodujúcim činiteľom v ďalšom rozvoji ekologického poľnohospodárstva sa stávajú supermarkety” (www.agroweb.cz).

Na Slovensku sa nádej ekologického poľnohospodárstva jednoznačne spája s exportom. Legislatívny rámec slovenského ekologického poľnohospodárstva, spolu s inštitucionálnym zabezpečením jeho riadenia a kontroly, je na hony vzdialený ideálu trvalej udržateľnosti a na môj vkus až príliš silno zaváňa formalizmom a konformizmom. Ekologické poľnohospodárstvo vo svojich začiatkoch bolo iniciatívou zdola a len zdola môže byť zmysluplne podporované ak nechceme, aby jeho pozitívny náboj zdiskreditovali byrokrati a kšeftári. Ide totiž o to, že ekologicky hospodáriť nemožno nikoho donútiť a ani mu to prikázať - ani na krátky čas, nieto ešte natrvalo.

V čom teda spočíva reálna možnosť uvedenia modelu trvalo udžateľného poľnohospodárstva do života?

Za najschodnejšiu cestu trvalo udržateľného pestovania a odbytu zeleniny dnes považujem spoluprácu medzi jednotlivcami integrovanými do spoločenstiev - dostatočne malých na to, aby sa mohli opierať o vzájomnú dôveru, ale primerane veľkých nato, aby mohli existovať. Už som prešiel procesom sebaformovania, spoznal som množstvo ľudí, ktorí vibrujú na rovnakej vlne ako ja, a už som absolútne vysporiadaný s množstvom prvotných otázok.

Trvalo udržateľné pestovanie a odbyt zeleniny som sformoval do komplexného systému a nazval ho AGROKRUH. Sám si ním odpovedám na množstvo protichodných otázok a potvrdzujem si skutočnosti, o existencii ktorých som mal potuchu, ale nechcel som si ich priznať. Dnes systém AGROKRUH ponúkam každému, kto má vážny záujem o celoročnú dostupnosť ekologicky pestovanej zeleniny a je ochotný a schopný znášať s tým spojené riziká. Stačí to?

Produktom ekologického poľnohospodárstva sú bioprodukty a z nich spracované biopotraviny. V čom spočíva ich vyššia kvalita v porovnaní s konvenčnými potravinami? Prečo by ich ľudia mali kupovať?

Otázka týkajúca sa porovnávania kvality biopotravín s konvenčnými je dosť zavádzajúca. Všetky potraviny - bez ohľadu na to akým spôsobom boli vyrobené - musia byť kvalitné. Že sa vyskytuje viac nekvalitných potravín z konvenčného poľnohospodárstva je skôr dôsledok toho, že sa ich produkuje oveľa viac než v ekologickom poľnohospodárstve, a tým pádom je aj väčšia pravdepodobnosť zlyhania ľudského faktoru.

Ekologické poľnohospodárstvo a produkcia biopotravín (v porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom a potravinárskym priemyslom) okrem už spomínanej možnosti identifikácie sa, vytvára aj príležitosti na elegantné spôsoby riešenia takých konvenčne neriešiteľných problémov ako je: vysoká nezamestnanosť vidieckeho obyvateľstva, znečisťovanie životného prostredia, vysoký výskyt tzv. civilizačných chorôb, redukcia stresu, sociálnych neistôt, atď. Hlavne kvôli tomu by ich mali ľudia kupovať.

Konzumujete biopotraviny? Ktoré konkrétne výrobky by ste odporučili spotrebiteľom?

Samozrejme, že konzumujem biopotraviny, hlavne biozeleninu, lebo si ju sám pestujem. Nechcem nikomu nič odporúčať. Nech sa každý sám presvedčí, čo je pre neho vhodné a výhodné.

Ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku je ešte stále tak trochu spiacou krásavicou. Čo by ste chceli odkázať tým, ktorí to môžu zmeniť?

Vláde SR:

Prakticky nič. Za prvé: z pohľadu trvalej udržateľnosti sa príliš rýchlo mení a za druhé: ani jeden člen vlády doposiaľ verejne nepovedal, že má záujem o biopotraviny. Ak by mali záujem o biozeleninu, ponúkam im možnosť vytvoriť vládne spoločenstvo podporujúce trvalo udržateľné pestovanie a odbyt zeleniny.

Ministerstvu pôdohospodárstva SR:

Keď už nemôže pomôcť ľuďom zapojeným do systému ekologického poľnohospodárstva, tak nech im aspoň neprekáža.

Médiám:

Ak môžete a budete chcieť, pomôžte lepšie informovať širokú verejnosť o čo to v tom ekologickom poľnohospodárstve vlastne ide.

Učiteľom:

Učte deti, aby sa stali dobrými ľuďmi. Nie preto, že to je to ťažké a náročné, ale preto, že je to dobré a nakoniec sa vyplatí. Potom ľahko pochopia aj takú maličkosť, že zelenina je jedlá, len ak je z ekologického pestovania.

Spotrebiteľom:

Len ekologicky pestovaná zelenina je pre zdravie pestovaná zelenina, a posledný kto ju pre Vás môže zabezpečiť, sú obchodné reťazce. Na prvom mieste ste však Vy.

A celkom na záver: Môžu sa na Vás spotrebitelia, pedagógovia alebo zástupcovia médií obrátiť s konkrétnym problémom, otázkou?

Už sa teším na spoluprácu pri riešení konkrétnych problémov spojených s trvalo udržateľným pestovaním a odbytom zeleniny.

Ing. Ján Šlinský
Telefón: 056- 6494272
E-mail: ekoplod@inmail.sk


Ďakujeme za rozhovor!!!