Koľko mestských detí má možnosť vidieť v prírode divé zvieratá v ich prirodzenom prostredí, vzácne chránené rastliny či staré pralesy alebo navštíviť nejakú prírodnú rezerváciu? Žiaľ stále menej a menej.

Veľa času trávia pri počítačoch a televízoroch a zatiaľ im uniká mnoho vzácnych a čarovných radostí, ktoré nám ponúka príroda. Preto sme sa rozhodli, že deťom tieto krásy ukážeme, aby ich mohli objaviť, tešiť sa z nich a nosiť ich vo svojich srdiečkach. Aby raz, keď budú dospelí a sami budú určovať budúci osud prírody Veľkej Fatry a Turca, vedeli sa správne rozhodnúť.

Minulé leto sme začali na Správe NP Veľká Fatra v spolupráci so SZOPK ZO Martin a Botanickou záhradou UK v Blatnici pripravovať envirovýchovný výučbový program pre základné školy s názvom „Poznávame Veľkú Fatru a Turiec“. Chceli sme vytvoriť dlhodobý program, pomocou ktorého by sme mohli systematicky pracovať s vybranou skupinou detí a poskytnúť im tak bohatšie vedomosti, zážitky a skúsenosti, než aké sa dajú ponúknuť na jednej besede.

Našu víziu finančne podporila Nadácia pre deti Slovenska – Hodina deťom a vďaka tomu sme mohli projekt uskutočniť.

Oslovili sme 3 školy z Martina a Vrútok (ZŠ Jahodnícka Martin, ZŠ Mudroňova Martin, ZŠ Hany Zelinovej Vrútky). Vybrali sme 50 detí z prírodovedných krúžkov, s ktorými sme sa pravidelne stretávali každý mesiac. A čo sme vlastne robili?

Spoločne sme absolvovali niekoľko besied, exkurzií a praktických ochranárskych aktivít. Besedy boli robené formou prezentácie v power pointe, a tak mali deti možnosť vidieť mnoho farebných autentických záberov, ktoré boli dopĺňané zvukovými nahrávkami lesných druhov zvierat. Rozprávali sme sa o najvýznamnejšom prírodnom bohatstve Veľkej Fatry, vybrali sme sa Po stopách medveďov, predstavili sme si Zimné vtáčie záhrady, spoznávali sme mokrade Turca a ich zaujímavých obyvateľov – obojživelníkov. Na každej besede si deti formou úloh a kvízov zopakovali novozískané vedomosti.

Samozrejme, ešte obľúbenejšie boli exkurzie, kde deti mohli na vlastné oči vidieť mnoho z toho, o čom sme sa rozprávali. Na jeseň sme navštívili Gaderskú dolinu, Blatnický hrad a jaskyňu Mažarná v NPR Tlstá. Hrali sme sa rôzne ekohry, určovali stromy, rastliny a prírodniny a okrem iného sme videli aj krúžiace orly skalné a v jaskyni spiace netopiere.

V zime sme sa vybrali hľadať stopy zveri do blízkych Jedľovín, do Jahodníckych hájov a do parku v Turčianskej Štiavničke a nebolo ich veru málo.

Okrem rôznych stôp jeleňov, líšok, veveríc, diviakov, zajacov a vrán, sme našli aj chodbičky hrabošov a ryšaviek pod snehom a objavili sme aj staré hniezdo drozda plavého. Na jar sme sa vybrali pozorovať prírodu na Sklabinský potok, do Sklabinského podzámku, do Harmaneckej jaskyne a do NPR Harmanecká tisina.

Ale nemyslite si, že sme s deťmi iba chodili po prírode a nadchýňali sa nad jej krásami. Spoločne sme sa naučili aj mnoho užitočných vecí. Naučili sme sa, ako sa správať v prírode, ako rozpoznať prítomnosť divých zvierat v našom okolí, čo robiť, aby sme sa vyhli medveďom a ako sa správať pri stretnutí s ním. V zime sme pripravili tukové kŕmidlá pre vtáky, aby sme im pomohli prežiť ťažkú a dlhú zimu. Deti si viedli zápisníky pozorovateľov, kde zaznamenávali všetky dôležité údaje o vtáctve na ich kŕmidlách. Vďaka tomu sa naučili poznávať naše najbežnejšie druhy vtákov.

Navštívili sme rehabilitačnú stanicu pre zranené dravce a sovy v Zázrivej a naučili sme sa, čo máme robiť keď nájdeme takéto zranené živočíchy. Pomohli sme aj malým tajomným zvieratkám – žabám a mlokom. Každú jar tieto nenápadné tvory prekonávajú ťažkú a namáhavú cestu zo zimovísk do liahnisk, počas ktorej musia prejsť cez rôzne prekážky, napríklad cez cesty pre motorové vozidlá. Na takýchto miestach často hromadne hynú pod kolesami áut. Preto im pracovníci ŠOP SR budujú fóliové zábrany pozdĺž ciest a potom ich prenášajú do blízkych liahnisk na druhej strane cesty. Na jednej takejto lokalite, na mokradi pri Budiši, sme boli pomôcť aj my s deťmi a zachránili sme aspoň pár ropúch, skokanov i mlokov pred istou smrťou pod kolesami motorových vozidiel.

V máji, pri príležitosti Európskeho dňa národných parkov, sme pre všetky zúčastnené deti pripravili vedomostnú súťaž, na ktorej si otestovali svoje vedomosti získané v rámci programu počas celého roka. Súťaž sa uskutočnila v malebnom prostredí Múzea Slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch. Deti súťažili v trojčlenných družstvách a prechádzali 4 stanovišťami, na ktorých nám pomáhali študenti martinského gymnázia. Boli zamerané na témy, ktorým sme sa s deťmi venovali: 1. Veľká Fatra a jej naj..., 2. Medveď hnedý a stopy zvery, 3. Zimné prikrmovanie a stále druhy vtáctva, 4. Mokrade Turca a obojživelníky. Napriek upršanému počasiu sa deťom darilo a väčšina družstiev dosiahla takmer maximálny počet bodov. O prvých troch víťazoch musela rozhodnúť rozstrelbová úloha. 3 najlepšie družstvá boli ocenené krásnymi prírodopisnými knihami. Okrem vedomostných otázok dostali deti aj tvorivú úlohu – namaľovať ako si predstavujú Veľkú Fatru o 100 rokov. Prekvapili nás množstvom milých nápadov a hlavne pozitívnym pohľadom do budúcnosti. Prevládali obrázky, na ktorých zostala Veľká Fatra naďalej národným parkom plným prírodného bohatstva. Deti nám dali jasne najavo, že chcú žiť v čistom a zdravom svete.

Z týchto detí sme nakoniec vybrali 10 najlepších, pre ktorých sme pripravili poznávací trojdňový pobyt vo Veľkej Fatre. Akcia sa uskutočnila koncom júna. Ubytovaní sme boli na terénnej stanici Správy NP vo Veternom v závere Dedošovej doliny. S deťmi sme prežili nádherné chvíle v romantickom prostredí bez elektriny a bez telefónneho signálu, obklopení len hradbou vysokých fatranských kopcov, ktoré nás pozývali na výpravy za ich tajomstvami. Vyšli sme na najvyšší vrch Ostredok (1592 m n.m.), navštívili sme jaskyňu a vodopád vo Vrátnej doline.

Nechýbali ani rôzne hry, opekanie špekačiek, posedenie pri ohníku, brodenie potoka a nočná hra. Videli sme mnoho vzácnych aj bežných zvieratiek, chrobákov, motýľov, jašteričiek, vtákov a rastlín.

Videli sme veterné lavínové žlaby, staré pralesovité porasty so stromami tak obrovskými, že ich museli občiahnuť 3 – 4 deti, našli sme stopy a trus kamzíkov a jeleňov a pod strechou chaty sme mohli obdivovať malého podkovára a chlpaté plchy. A to všetko bez televízie a počítačových hier.

Deti sa tu naučili oveľa viac než len mená zvierat, rastlín a veľkofatranských kopcov.

Zistili, že v horských potokoch tečie voda taká čistá, že ju môžu bez obáv piť priamo z dlaní, že vzduch v horských lesoch je príjemne osviežujúci a voňavý, že ranný spev vtákov je veľmi príjemným budíčkom a že obyčajná hra na skrývačku sa v prostredí pestrej prírody premení na veľkú zábavu a dobrodružstvo.

3 dni na Veternom ubehli veľmi rýchlo a tak isto aj celý uplynulý školský rok, počas ktorého sme sa s deťmi stretávali. Ale verím, že množstvo príjemných a krásnych chvíľ, ktoré sme s deťmi prežili, neboli zbytočné. Že zostanú v ich spomienkach a budú im pripomínať staré múdre posolstvo, ktoré našli deti v nočnej hre a radi sa oň podelíme aj s Vami.

Život je cesta. Na jej koniec musíme dôjsť krok za krokom, deň po dni. Každý deň máme možnosť voliť medzi dobrom a zlom. Každý deň môžeme vykonať nejaký dobrý skutok, každý deň môžeme uprednostniť pravdu pred klamstvom, priateľstvo pred nepriateľstvom, pomoc pred ľahostajnosťou. Každý deň môžeme niekomu ublížiť alebo niekomu pomôcť. Nielen ľuďom ale aj rastlinám a zvieratám, pretože sú to naši bratia a sestry. Keď bude každý náš deň naplnený dobrou vôľou, láskou a smiechom, celý náš život bude čarovný. Keď tak budú žiť všetci ľudia, svet bude krásne, zdravé a šťastné miesto.