Alelopatia, rastliny si (aj) pomáhajú

Vplyv jedného rastlinného druhu na iný je známi pomerne dávno. Vo svojich prácach ho uvádzajú už stredovekí autori Plínius st. či Teofrastos. Čínania pred 2500 rokmi upravovali výsadbu plodín tak, aby sa vyhli premnoženiu škodcov. Využívanie vzájomného vplyvu rastlín však môžeme nájsť aj v našej tradícii. Juraj Fándly už v diele Piľní domajší a poľní hospodár z roku 1792 poukázal na intrašpecifické (medzidruhové) vzťahy rastlín a výluhov z nich vyrobených.

Napríklad pri kapuste: „Posekaj cesnek, ňech sa namoko rozmokňe, zľej potom tu vodu s cesneku na plántové semeno, ňech sa tak za dobrú chvíľu močí, potom ňech zas vischňe, tak ho sej.“ Spomeňme ešte rady proti húseniciam: „Medzi kapustu postrkaj haluzečky z oskoruši planéj. Okolo kapustňici ľebo medzi khel nasej semenca, konope ze svojím smradom odháňajú huseňice.“

Aký je teda princíp a chemizmus alelopatie?

Na vznik rastlinných spoločenstiev v prírodných podmienkach vplývajú viaceré faktory. Niektorým z nich rastliny sa prispôsobujú (pretože ich nedokážu zmeniť), iné môžu svojim pôsobením regulovať. Jedným z takých spôsobov je vplyv jednotlivých druhov na medzidruhové vzťahy v spoločenstve. Ten môže mať rôznu podobu. Od obojstranne prospešných vzťahou, kde dva, či viaceré druhy majú prospech zo vzájomného spolužitia, po vzťahy, kde jeden druh získava na úkor druhého. Niekedy profituje len jeden z dvojice a druhý nemá zo vzájomnej blízkosti osoh ani újmu. Kladné medzidruhové vzťahy však dominujú, spoločenstvá nie sú založené len na obrane a konkurecii. Okrem priameho vplyvu jednej rastliny na druhú dochádza aj k nepriamemu pôsobeniu, rastlina môže pôsobiť na škodcov susedných rastlín prostredníctvom takzvaných fytoncídov.

Interakciu medzi rastlinami zabezpečujú chemické látky nazývané kolíny vylučované z rôznych orgánov rastlín: zo stoniek, listov, kvetov, koreňov, niekedy však až z ich odumretých zvyškov do pôdy a ovzdušia. Najvýznamnejšími alelopatickými látkami sú fenoly, organické kyseliny, flavonoidy a terpentíny.

Pestovateľské odporúčania na vysádzanie spoločenstiev kultúrnych rastlín treba prehodnotiť na základe vlastných výsledkov, plodiny môžu pri rôznych klimatických a pôdnych podmienkach reagovať odlišne. Základnými predpokladmy, ktoré by sme pri spolčovaní rastlín mali dodržiavať patria

• nároky na pôdu a živiny
• nároky na vodu
• veľkosť a habitus rastlín
• citlivosť na svetlo
• životný cyklus – termín výsevu
• biologické spolunažívanie
• príbuznosť

Ako sa teda tieto kritéria premietajú do kvality spolužitia vybratých u nás pestovaných plodín si môžete pozrieť v nasledujúcej tabuľke.

Zobrazené hodnotnie vzájomných vzťahov posudzujte z hľadiska druhu uvedeného v ľavom stĺpci, nakoľko vplyvy nemusia byť vždy vzájomné. Budeme radi, ak sa s nami podelíte aj o vaše skúsenosti, tabuľka je otvorená, môžeme do nej dopĺňať nové informácie, či upravovať a konkretizovať tie rozporné.

Použitá literatúra:
Demo, M., Hričovský, I. a kol., 2002: Trvalo udržateľné technológie v záhradníctve. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave, 2002. 581 s. ISBN 80-8069-056-1

Vlašínová, H., 2006: Zdravá zahrada. Brno:Vydavatelství ERA v Brne, 2006. 137 s. ISBN 80-7366-075-X

Sartoruisová, G., 1990: Rostliny si pomáhají. Stuttgart: Granit, s.r.o., Praha, 1993. 71 s. ISBN 80-85805-10-3