Pôvod a rozšírenie

Dula pochádza zo Zakaukazska, odkiaľ sa šírila do Malej Ázie a Perzie. V súčasnosti sa väčšie výsadby nachádzajú v krajinách južnej Európy ako je Španielsko, Portugalsko, Francúzsko a Taliansko. U nás nie je dula veľmi rozšírená, vyskytuje sa len ojedinele v záhradkách v teplejších oblastiach.

Kultúrne odrody dule patria do formy jablkovitej (sorty Pezská cukrová, Angerská) alebo hruškovitej (sorty Champion, Bereckého, Leskovačská) . Rastlina vytvára ker až nižší strom do výšky až 7 m. Kvitne veľkými dekoratívnymi kvetmi v druhej polovici mája, preto ju nepoškodzujú neskoré jarné mrazy.

Plody sú malvice nepravidelného tvaru, spočiatku hnedé s jemnými chĺpkami, neskôr pri dozrievaní zožltnú s výraznou arómou. Sú pomerne veľké, s hmotnosťou 400 – 800 g. Zberajú sa koncom októbra, po zožltnutí plodov. Výhodou je, že nie sú citlivé na otlačenie.

Pestovanie duly

Dula je pomerne náročná na podmienky pestovania. Najlepšie jej vyhovujú záhrevné pôdy dobre zásobené živinami. Neznáša pôdy s vysokým obsahom vápnika, kde trpí chlorózou- žltačkou listov. Na vlahu je menej náročná, stačia jej zrážky 550 – 600 mm, ale pri doplnkovej závlahe podstatne zvyšuje rodivosť. Vyžaduje si teplé, chránené stanovište, podobne ako marhule či broskyne.

Dulu sadíme v spone 4 x 5 m. Udržiavame nezahustené koruny, ale jednotlivé vetvy neskracujeme, pretože dula rodí najmä na koncoch výhonov. Pomerne plytko zakoreňuje, preto ju neokopávame a nekypríme. Korene sú citlivé na namŕzanie, veľmi dobré je na jeseň nastielanie organickou hmotou.

Rozmnožovanie duly

Ušľachtilé sorty sa rozmnožujú vegetatívne, najmä očkovaním. Ako podpník sa používa semenáč dule, hrušky alebo hloh obyčajný.

Využitie duly - recepty

Čerstvé plody pre svoju trpkú a nevyváženú chuť nie sú vhodné na priamy konzum. Sú ale veľmi vhodnou surovinou na prípravu kompótov, muštov, rôsolov, marmelád a vín.

Už v dávnej minulosti sa plody dule využívali v ľudovom liečiteľstve. Používali sa v čajoch proti bolesti hrdla, žalúdočným ťažkostiam, hnačkám. Obsahujú 8,0 – 10,6 % cukru, 1,8 % pektínov, 0,8 – 1,8 %, kyselín a 5 – 20 mg% vitamínu C.

Plody sa vyznačujú výraznou arómou, ktorá spríjemňuje prostredie a pri uložení do skríň medzi šaty odpudzuje mole šatové. V niektorých oblastiach používali drevo z dule aj na výrobu umeleckých výrobkov. Dula sa tiež používa ako podpník pri pestovaní nízkych foriem stromov, hlavne hrušiek.

Máte recepty, v ktorých sú použité dule?
Napíšte ich a podeľte sa o skúsenosti v diskusii pod článkom :-)