Po príchode na miesto ma privítal na terase svojho domu pán Ing. Boris Baláž, majiteľ toho úžasného miesta. Zaviedol ma do pracovne a veľmi ochotne a trpezlivo zodpovedal otázky, ktoré som mu kládla, ponúkol mi fotky zo svojho albumu a aj informačné materiály o svojej ekofame, za čo som mu veľmi vďačná.


K samotnej ekofarme

Tá sa nachádza v v nádhernej prírode na križovatke Veľkej Fatry, Kremnických vrchov a pohoria Žiar. Keď prichádzate do dediny, pripadáte si zvláštne. Vynoríte sa z lesa a zrazu je pred vami mierne zvlnený terén, ba dokonca až rovina. Farma sa nachádza v nadmorskej výške 550 až 600 m.n.m.

Pán Ing. Baláž tu začal podnikať 1.10.1994 a to odčlenením 150 ha z bývalého Agrokombinátu Šturec a prenájmu pozemkov z cirkevných reštitúcii o rozlohe 40ha. Celková výmera k 30.6.2007 je 177ha. Na ekologické poľnohospodárstvo farma konverzovala v rokoch 1998-1999 a 1.1.2000 bola zapísaná MP SR do systému ekologického poľnohospodárstva (ďalej ako EP). Odpoveď na moju otázku - prečo sa rozhodli prejsť na EP - bola jasná: „Pretože sme chceli urobiť niečo lepšie pre prírodu, však to bolo hrozné čo sa tu dialo, ešte tri roky po prechode na EP sme tu všade nachádzali igelity a podobne...“


Čo chovajú?

Farma za zaoberá najmä chovom hovädzieho dobytka. Dobytok sa chová celoročne vonku. Teliatka sa rodia od januára do marca, takže počasie nie je najprívetivejšie, ale kravy sa majú možnosť schovať do okolitých remízok, či do lesa a tam môžu v kľude priviesť na svet teliatko. Ak je priveľká zima, ostatné kravy teliatko obklopia a pomôžu ho očistiť. Prostredie, v ktorom sa kravy pohybujú je rozľahlé a majú v ňom dostatok potravy či vody. V zime sa zhlukujú bližšie pri farme a sú dokrmované silážovanou ďatelinou, ktorú vypestujú a spracujú na ekofarme a taktiež senom. Kravy sa pohybujú takmer voľne. Jednoročné jalovičky sa chovajú v oplôtkoch, kde majú však dostatok pohybu a dvojročné jalovičky zase na voľných pastvinách s ostatnými kravami. Býka menia každé štyri roky, aby priviedli do chovu novú krv. Je chovaný samozrejme oddelene v dostatočne veľkom výbehu.

Ekofarma sa zaoberá produkciou teľaciny a tento výrobok je certifikovaný ako BIO výrobok organizáciou NATURALIS SK s.r.o., avšak zvieratá sú predávané živé a v konvenčných cenách, pretože výkupcovia neohodnocujú tento výrobok dostatočne.


Predaj z dvora

V tom, aby sa ich výrobky dostatočne zhodnocovali a zachovala sa pritom BIO kvalita by pomohlo uzákonenie tzv. „predaja z dvora“, a preto sa pán Baláž ako člen hnutia Ekotrend o to usiluje. „Bohužiaľ, teraz pripravovaný zákon nie je dostatočný, pretože sa zaoberá iba predajom vajec, medu, zajačiny a i., no predajom výrobkov z hovädziny a bravčoviny sa nezaoberá, čo je veľká škoda. Takto prichádzajú mnohé ekofarmy o zisk a súčasne aj o príležitosti ako propagovať svoje BIO výrobky“, hovorí pán Baláž.


Zvláštne tvory

Keď som uvidela z diaľky tieto „tvory“, nevedela som ich tak presne zaradiť. Keď som však podišla bližšie, zistila som, že sú to prasiatka, no nie hocaké. Na farme chovajú mimo iného aj toto zaujímavé plemeno prasiat - mangalice. Ide o primitívne plemeno z Panónie, ktoré sa vyznačuje svojou kučeravou srsťou. Sú to krásne prasiatka, ktoré som videla naživo prvý krát a ani tak skoro na ne nezabudnem. Majú mastnejšie mäso, ktoré ale obsahuje menej cholesterolu ako má bravčovina z bielych prasiat, na ktoré sme zvyknutí. Mangalice však chovajú pre vlastnú potrebu a nezaraďujú sa medzi ich BIO výrobky.


Huculy... malé-veľké kone

Sú veľkou pýchou pána Baláža. Je to typické slovenské plemeno nižších húževnatých koníkov. Po pasienkoch sa mu preháňa 28 týchto nádherných koní, z toho jeden žrebec a 8 tohtoročných žriebätiek.

Toto plemeno koní patrí medzi veľmi ohrozené. Na Slovensku je bohužiaľ asi iba okolo 300 plemenných kobýl a v okolitých krajinách ich nie je oveľa viac. „ Je to plemeno, ktoré nám fakticky prinieslo slobodu, keď nosilo ťažké zbrane na Slovensko počas SNP z Ruska, tak je škoda, že mizne z nášho územia a tak chovám tieto koníky preto, aby sme nemuseli neskôr iba hovoriť, akého krásneho koníka sme mali...“, hovorí p. Baláž a súčasne dodáva, že ide o jeho určitý spôsob prejavu národnej hrdosti, keďže ide o naše plemeno.

Po našom rozhovore som prišla na kraj výbehu a spod kopca pomaly vychádzali kobylky so žriebätami...Úžasný pohľad. Hneď som pochopila, o čom p. Baláž hovoril. Kobylky sa so žriebätami vynárali akoby odnikiaľ a bolo ich čím ďalej tým viac.

Kone slúžia na farme aj na rozvoj agroturistiky, keďže sú aj výbornými jazdeckými koníkmi, ale taktiež sa zúčastňujú aj výstav, kde získali niekoľko ocenení.

Podvečer sa moja návšteva na tomto krásnom mieste musela skončiť, no odchádzala som domov plná nadšenia, šťastná že stále sú ľudia, ktorým záleží na prírode a sú ochotní aj priložiť ruku k dielu, i keď to nie je najjednoduchšia cesta . Kedy bolo viac takých ľudí ako Boris Baláž a jeho blízke okolie, hneď by sa nám žilo krajšie. Takže vám vrelo odporúčam návštevu na tejto ekofarme a ešte raz ďakujem p. Balážovi za jeho trpezlivosť.

Tento príspevok vznikol v rámci predmetu Environmentálna výchova na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene.