BIO spotrebiteľ

Pod Trenčianskou bránou prvý "BIO stánok"!

14.09.2004 12:43
Aké boli dojmy z prvého predaja bioproduktov trenčianskej verejnosti Vám porozpráva Martinka, milá osôbka z bio predajne "U malého princa", ktorá piekla, kopírovala papiere, strihala ich, krásnu starú vyšívanú plachtu ako obrus použila, len aby sa BIO stánok pekne prezentoval...
Veď aj budúci rok bude stánok tu a nech si ľudia pamätajú...
(Pre tých, čo tam neboli...) Aký bol jarmok "Pri trenčianskej bráne 2004?"

Jarmok sa mi zdal oproti minulému roku oveľa lepšie obsadený, čo sa týka sortimentu v stánkoch, i keď veľa som toho nestihla vidieť. Perfektné boli tety, ktoré priamo na námestí tkali koberce a ponúkali domáci orechový a makový závin. Sedel pri nich na stoličke ujo ako z rozprávky s veľkými bielymi fúzmi a hral na verklíku.
Z programu sme toho veľa nevideli, skôr počuli, najviac Vrbovské vŕby a folklórne súbory. Ľudí bolo skutočne požehnane, a aj keď sme mali stánok hneď vedľa burčiaku, nepodarilo sa nikomu podgurážiť natoľko, aby to bolo nepríjemné.

Čo ponúkal stánok bio-obchodu "U malého princa"? A ako naň reagovali ľudia - zvyknutí väčšinou na klobásky a burčiak alebo výrobky remeselníkov - a koľko sa ich pristavilo?

Pristavilo sa podľa môjho odhadu ľudí ... veľa... neviem, fakt si to netrúfam odhadnúť, niekoľko stoviek, niektorí aj viackrát. Ponúkali sme žemličky, makové a orechové koláče, chlieb, jablká, mušt, Jablone (v pohárikoch, na stromy ešte nemáme :o)...), špaldovú múku, med, pohánku, vločky a tak všetko z Ekotrendu, doma pečené špaldové hrudky, tyčinky a sušienky.
Rozdávali sme materiály o „éčkach“, ponuku zeleniny z ekofariem, recepty, nakrájané žemličky a chlieb. Niektorí klobáskari a pojedači cigánskej (tej sme ale neodolali ani my) sa bránili aj možnosti ochutnať maličký kúsok niečoho zdravého. Aj sme im hovorili, že sa neotrávia, ale nechceli sa nechať presvedčiť. A tí, čo ochutnali, spravidla aj nakúpili, aspoň symbolicky 1-2 žemličky, zobrali receptík a vizitku.

O ktoré produkty bol najväčší záujem? Ako chutili špaldové žemličky a drobné pečivo?

Rozhodne v prvých ani nie 2 hodinách zmizli špaldové hrudky a potom orechové koláče v tesnom závese. Drobné pečivko sa hodilo hlavne ženám a deťom z folklórnych súborov. Dnes sa mi pekár priznal, že tých žemličiek nebolo vlastne 300, ale 390 a koláčov nie po 30 ale po 35. A nezostalo nič. K tomu 20 chlebov... Žemličky rozhodne viedli. Asi aj preto, že sme ich zopár pokrájali na ochutnanie a tak si ich vlastne kúpil potom aj ten, kto netušil, čo je špalda ani nič podobné. Muštu sa na moje prekvapenie nepredalo až tak veľa, ale v konkurencii kofoly, piva a burčiaku sa asi nemôžem čudovať.

Súčasťou stánku boli aj informačné materiály o ekologickom poľnohospodárstve a biopotravinách, vrátane veľkého panelu s logom Ekoľnohospodárstvo. Bola aj na túto - osvetovú - časť stánku nejaká odozva?

Bola, samozrejme. Už sa mi o tom aj snívalo, čo je Ekopoľnohospodárstvo, čo je špalda. Väčšinou sa pri nás zastavili práve takí, ktorí sa o zeleninku starajú pre seba sami v záhrade. Pochválené boli niekoľkokrát jablká, že majú malé kazy, čo svedčí o "nechemizácii", zákazníci boli zvedaví, kde sú u nás ekofarmy, väčšina z tých, ktorí vedia, o čo ide, bohužiaľ aj správne tuší, že u nás to nie je ktoviečo a väčšina tovaru sa dováža (pravdaže takého baleného do predajne).

Neľutujete čas a úsilie vynaložené na prípravu a priebeh jarmoku? Oplatilo sa?

Rozhodne neľutujem, myslím, že to bol veľmi dobrý nápad. Oplatilo sa, určite. Ani nie tak finančne, ako propagačne. Veľa reklame nedávame a toto je rozhodne jeden z najlepších spôsobov. Aby som bola úprimná, živiť by som sa trhovým predajom nechcela, ale raz za čas je to milé oživenie. A kontakt pri takejto príležitosti je so zákazníkom úplne iný.

Veselá príhoda, neodbytný zákazník alebo iná pikoška na záver?

Veselé príhody boli okolo keksíkov a žemličiek, hlavne dievčence okolo 15 rokov sa vracali so svojimi vreckami a dávali si ich napĺňať aj niekoľkokrát za sebou.
Pekná bola príhoda ešte zrána, všetko bolo ešte v hojnom množstve, koláčiky, aj tie drobné, keď prišla mamička so synom, možno tak 4-5 ročným a chcela mu kúpiť koláčik. On sa ale rozhodol, že chce "ten chlebík". Dostal kúsok na ochutnanie, aby sa presvedčil, či naozaj a neustúpil. Ako pochúťku si odniesol celý chlebík a v papierovom vrecku ešte niekoľko kúskov z ochutnávky.

Ďakujem, že si tak dobre napiekla ... v pohode tie davy zvládala ... a pekne nám o všetkom porozprávala...





Hodnotenie: 100%, 1 hlas Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Klaudia MedalováOd roku 2001 pracuje v Centre environmentálnych aktivít ako koordinátor aktivít na podporu rozvoja ekologického poľnohospodárstva. Stála tiež pri zrode klubu priateľov ekologického poľnohospodárstva Klubu BIO PaPa v Trenčíne.

Súvisiace články


Diskusia: Pod Trenčianskou bránou prvý "BIO ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Podujatia
    popis



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií