Výsledkom vyšetrenia je protokol, kde sú uvedené jednotlivé analyzované parametre, ich stanovené hodnoty, v prípade, že došlo k ich prekročeniu, je vo vedľajšom stĺpci uvedená hodnota parametra uvedeného v norme. Ďalšie hodnotiace údaje sú uvedené na druhom liste, tzv. posudku.

Mikrobiologické ukazovatele

Vyšetrované ukazovatele patria k tzv. indikátorom fekálneho znečistenia, keď sa hľadajú baktérie žijúce v črevnom trakte človeka, alebo teplokrvných živočíchov (koliformné baktérie, fekálne koliformné baktérie a fekálne streptokoky ).

Pokiaľ sa vo vode nájdu niektoré z týchto baktérií, je voda podozrivá, že prišla do kontaktu s výkalmi či zbytkami živočíchov a že môže obsahovať patogénne baktérie a vírusy, ktoré práve pochádzajú z črevného traktu.

To, že voda je dlhodobo používaná a nedošlo pritom k ochoreniu, ešte neznamená, že ide o nevýznamnú vec. Pravidelní spotrebitelia si môžu vytvoriť toleranciu k týmto baktériám a v prípade, že nie je oslabený ich imunitný systém, tak im pitie tejto závadnej vody nemusí vadiť. Horšie však sú na tom deti, prípadné návštevy a chorí ľudia. V každom prípade je vtedy potrebné vykonať dezinfekciu studne alebo vrtu podľa postupu uvedeného v bode 2.
Okrem indikátorov fekálneho znečistenia sa používajú ešte indikátory tzv. obecnej kontaminácie (psychrofilné a mezofilné baktérie), ktoré nemajú taký významný zdravotný dopad.

Chemické a fyzikálne ukazovatele

pH
Je to číselné vyjadrenie kyslosti alebo zásaditosti vody. Limit pre pitnú vodu je v zmysle vyhlášky 6,5 – 8,5. Kyslá voda môže spôsobovať koróziu potrubia či čerpadla, čo sa prejavuje prítomnosťou železa, zinku, alebo dokonca medi, či olova, pokiaľ je z tohoto kovu vyrobené potrubie. Všeobecne sa odporúča, pokiaľ je voda kyslá, nepoužívať medené potrubie na jej rozvod. Rozpustená meď môže spôsobiť cirhózu pečene a je známych niekoľko úmrtí kojencov, kde je uvedená táto príčina. Vodu možno do istej miery odkysliť použitím kusového vápenca, ktorý sa umiestni na dno studne, alebo môže byť zavesený vo vhodnom priepustnom obale v studni, aby bolo možné ho dopĺňať či vymeniť. Alkalická reakcia svedčí o prítomnosti napr. vápna, alebo môže ísť o produkty rozkladu organických látok vo vode pôsobením baktérií.

Chemická spotreba kyslíka ( CHSK-Mn, predtým tiež oxidovateľnosť )
Je nešpecifické skupinové stanovenie, ktoré slúži ako podklad pre odhad organického znečistenia vody. Limitná hodnota je 3 mg/l.

Organické znečistenie vody môže byť v zásade prírodného pôvodu, či ide o výluhy z organicky bohatých zemín, z lesa, rašeliniska, ale aj o rozklad živočíšneho alebo rastlinného tela priamo v studni, alebo pôvodu umelého. Táto druhá alternatíva je o niečo horšia, pretože vedie k domnienke, že sa do vody mohla dostať aj látka toxická (pesticídy, hnojivá a pod.).

Prekročenie tohoto parametra by malo viesť užívateľa k vyčisteniu studne alebo vrtu, následnej dezinfekcii studne a neskôr k novej kontrole kvality vody (analýze vody).

Dusičnany
V malom množstve sú dusičnany takpovediac všadeprítomné na Zemi, nakoľko sú súčasťou tzv. dusíkového cyklu. Bohužiaľ, vplyvom hnojenia liadkovými hnojivami, únikom odpadových vôd zo žúmp či septikov, organických hnojív atď. sa dusičnany stali v súčasnej dobe vážnou hrozbou všetkých studní a vrtov. Ich zdravotné riziko spočíva v tom, že sa môžu v tráviacom trakte premieňať na tzv. nitrosaminy, ktoré sú podozrivé z karcinogénneho účinku. Tejto premene bráni vitamín C a E. Preto je dôležité v prípade zvýšenej spotreby dusičnanov vplyvom pitia vody dopĺňať stravu týmito vitamínmi.

Podstata nebezpečenstva dusičnanov v strave je v tom, že sa chemicky transformujú na dusitany viažúce sa na krvné farbivo - hemoglobín. Vznikne tak methemoglobín, ktorý už nie je schopný prenášať kyslík do pľúc a ostatných tkanív a organizmus je ohrozený nedostatočným okysličovaním.

---

Limitná hodnota 50 mg/ l bola navrhnutá na základe predpokladu, že spotrebujeme denne 2 l vody (ako priamym pitím, tak cez ostatné jedlo). Ak je tento príjem znížený napríklad na polovicu, potom možno tolerovať pre dusičnany aj hodnotu 100 mg/l. Iná je situácia u kojencov, keď je používaná limitná hodnota 15 mg/l, ktorá vyplýva z toho, že kojenci sú citlivejší na vyššie dávky dusičnanov a akýchkoľvek škodlivých látok než dospelí ľudia. U dojčiat sa choroba (metheglobínemia) prejavuje nechutenstvom, modrým sfarbením pier, u starších detí je to únava, pokles krvného tlaku.

Dusitany
Majú podobné vlastnosti ako dusičnany. Ich limitná hodnota je stanovená na 0,1 mg/l. Dusitany sa obvykle vyskytujú vo vode, kde je nedostatok kyslíka, ako produkt redukcie dusičnanov, ktorých je vo vode aj rádovo viac. Táto chemická reakcia môže byť významne urýchlená prítomnosťou zinku, medi alebo železa. To sú kovy, z ktorých môže byť vyrobený rozvod alebo čerpanie vody. Z tohoto hľadiska je preto dôležité vždy riadne odpustiť dostatočný objem vody pred jej použitím alebo aj pred odberom vzorky (viď bod 3).

Amónne ióny
Sú ukazovateľom možného fekálneho znečistenia vody a spoločne s dusitanmi, s chemickou spotrebou kyslíka a chloridmi môže ich nadlimitná hodnota (viac než 0,5 mg/l) signalizovať čerstvé fekálne znečistenie. Niekedy je prítomnosť amónnych iónov dôsledkom radu redukčných dejov (katalyzovaných napríklad prítomnou meďou), kedy amónne ióny vznikajú z pôvodných dusičnanov.

Chloridy
Sú ukazovateľ podobný ako amónne ióny. Ich limit je 100 mg/l. Ovplyvňujú chuť vody (slaná chuť), vo vyšších koncentráciách pôsobí aj korozívne.
V našich podmienkach je vyššia koncentrácia chloridov skôr nezvyklá, niekedy signalizuje prienik povrchovej vody z chemicky „ošetrenej“ vozovky zimným posypom.

Železo a mangán
Sú kovy, ktoré bývajú často prítomné vo vode a sú príčinou jej zákalu. Ich pôvod môže byť v zásade dvojaký – prirodzený (oblasť výskytu železnej rudy ) daný miestnym zarudnením alebo umelý, kedy ide o produkt korózie (týka sa predovšetkým železa). Obidva kovy patria do skupiny ťažkých kovov, ale na rozdiel od nich nie sú významné z hľadiska pôsobenia na zdravie. Zhoršujú iba chuťové a pachové vlastnosti vody. Pri vyšších koncentráciách môžu spôsobovať problémy pri praní prádla (žlté škvrny), usadenín hrdze vo WC a podobne.

---

Článok vyšiel v rámci seriálu starostlivosť o miestne studne. Ten je rozdelený do niekoľkých samostatných článkov, ku ktorým sa môžete aj samostatne vyjadriť, alebo pridať konkrétnu otázku:

• Čo robiť, keď mám novú studňu alebo nový vrt
• Ako vykonať dezinfekciu studne alebo vrtu
• Ako vykonať odber vody na kontrolu jej kvality
• V akom rozsahu kontrolovať kvalitu vody
• Ako porozumieť protokolu o rozbore vody
• Čo robiť so studňou alebo vrtom, keď nevyhovuje kvalita vody
• Kedy použiť filtre na vodu
• Kedy odporúčať pitie balenej vody
• Čím je ovplyvnená chuť vody