Kontaminujúce látky okrem toho, že zhoršujú zdravotné ukazovatele vody, často ovplyvňujú aj jej chuť.
Pachuť vody býva väčšinou spôsobená prítomnosťou kovov (kovová chuť), ktorú má vo väčšine prípadov na svedomí železo a mangán, poprípade zinok.
Chuťovo nepríjemná je prítomnosť sírovodíka, rias, ale i klasických organických kontaminantov, ako sú fenoly, chlórfenoly a ropné látky.
Žiaľ, existuje veľká skupina látok (naviac väčšinou karcinogénnych), ktoré neovplyvňujú chuťové a zmyslové vlastnosti vody a ich prítomnosť je možné zistiť len pomocou vysoko citlivých prístrojov. Pravdepodobnosť ich výskytu vo vode je však väčšinou nízka.
Na druhej strane sú vo vode prítomné
látky, ktoré chuť vody zlepšujú. Vynikajúci je v tomto smere rozpustený kyslík preto nám tak chutí voda z horského prameňa, ktorá je kyslíkom presýtená. Jeho prítomnosť je predovšetkým ovplyvnená technologickým spracovaním pitnej vody a tiež teplotou (prevarená voda, kde kyslík nie je prítomný, nám väčšinou nechutí).
Ďalšími dôležitými prvkami zlepšujúcimi chuť vody je
vápnik a horčík, ktoré tvoria tzv.
tvrdosť vody. Obecne platí, že čím vyššia je tvrdosť vody, teda čím vyšší je obsah vápnika a horčíka, tým je lepšia chuť vody (samozrejme to platí len do určitej koncentrácie). Pri tom je ďalej rozhodujúci i pomer vápnika k horčíku.
Chuťovo vyrovnaná voda by mala mať tento pomer 10 : 1 ( vápnik : horčík ). Voda s obráteným pomerom pôsobí skôr ako preháňadlo.
Chuť vody rovnako ovplyvňuje prítomnosť rozpusteného oxidu uhličitého (rozpúšťa sa mimo iného na kyselinu uhličitú), ktorý ovplyvňuje ostrú chuť vody. Minerálne vody majú obvykle prirodzene vyššie obsahy oxidu uhličitého. Presýtením vody týmto plynom sa vyrába sóda. Pri tejto koncentrácii oxidu uhličitého je pôvodná chuť vody celkom zmenená.
Článok vyšiel v rámci seriálu
starostlivosť o miestne studne. Ten je rozdelený do niekoľkých samostatných článkov, ku ktorým sa môžete aj samostatne vyjadriť, alebo pridať konkrétnu otázku: