Vhodné podmienky nachádzajú na usadeninách v nivách riek a potokov. Povrchové záplavy sú tu častejšie ako v nížinných lužných lesoch a trvajú len 2-3 dni. Rozvodnený tok často pôsobí deštrukčne aj na brehy spevnené jelšami. Takto vznikajú rôzne výmole. Okrem toho záplavy sú zdrojom nových živín, preto obsah živín a dusíka v pôdach je vysoký. Rastú tu druhy vyžadujúce vysokú vlhkosť - hygrofily a druhy obľubujúce vysoký obsah dusíka v pôde - nitrofily. V podhorskom stupni je hlavnou drevinou jelša lepkavá (Alnus glutinosa), ktorú v horskom stupni vystrieda jelša sivá (Alnus incana) s hladkou sivou kôrou, čím ju odlíšime od hnedočiernej rozbrázdenej kôry jelše lepkavej. Jelša sivá je prispôsobená drsným horským podmienkam, a tak vystupuje až do výšky 1 200 m. n.m.

Nachádzame tu pestrú paletu i ďalších druhov, ktoré môžu rásť aj na rašeliniskách, v bučinách či smrečinách. V podhorských lužných lesoch rastie jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), vŕba krehká (Salix fragilis) a iné dreviny, bohaté zastúpenie majú kríky - čremcha obyčajná (Padus avium) s voňavými kvetmi v strapcovitých súkvetiach a vŕba rakytová (Salix caprea). Z bylín sa tu pravidelne vyskytuje kozonoha hostcová (aegopodium podagraria), ktorej tvar listu pripomína odtlačok kozieho kopýtka, záružlie močiarne (Caltha palustris), iskerník plazivý (Ranunculus repens) a hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum). V stupni smrečín je početne zastúpený smrek obyčajný (Picea abies). Medzi kriačinami nájdeme kalinu obyčajnú (Viburnum opulus) a krušinu jelšovú (Frangula alnus). Z bylín je typický deväťsil lekársky (Petasites hybridus) s obrovskými dáždnikovitými listami, pod ktoré sa v čase dažďa môžeme schovať, kuklík potočný (Geum rivale) a škarda močiarna (Crepis paludosa), ktorá pripomína púpavu, ale jej listy sú veľmi horké. Ak sa ponoríme pod bujný porast bylín, tráv a ostríc, nájdeme bohaté zastúpenie machorastov.

Zo živočíchov upútajú svojím spevom v zime kŕdle stehlíkov čížavých (Carduelis spinus), na jeseň a na jar tu odpočívajú tiahnúce drozdovité vtáky, napríklad drozd červenkastý (Turdus iliacus). Prípotočné jelšiny spolu s vŕbinami vytvárajú súvislé biokoridory („autostrády pre živočíchy“), ktoré využívajú tiahnúce drobné spevavce – kolibiariky (Phylloscopus), vrchárky (Prunella) a červienky (Emberiza). V koreňovom systéme prípotočných jelšín rady hniezdia vodnáre obyčajné (Cinclus cinclus) a trasochvosty horské (Motacilla cinerea)

Stanovištia prípotočných jelšín boli oddávna ovplyvňované ľudskou činnosťou. Na veľkej časti tokov, najmä tam, kde sú nivy dostatočne široké, sa prípotočné jelšiny vyrúbali a premenili na pasienky a lúky. Na vyvýšenejších terasách, kam už nedosahujú záplavy, vznikli úrodné polia na pestovanie zemiakov, ovsa, jačmeňa, kapusty a pod. Zachované porasty tvoria len nepatrný zvyšok pôvodne rozšírených prípotočných jelšín na našom území.

---

Článok vyšiel v rámci seriálu Mokradné ekosystémy.