Tento les sa však na prvý pohľad líši od ostatných smrečín prítomnosťou širokolistých horských bylín. Opäť sme v mokradi. Najčastejšie ich nájdeme v priehlbinách, úžľabinách, na plochách, cez ktoré občas preteká voda, v širokých dolinách pod skalnými stenami a všade tam, kde majú dobré podmienky vlhkomilné druhy. Najrozsiahlejšie plochy sa rozprestierajú v Malej a Veľkej Fatre, v oblasti Tatier, na Muránskej planine a v Slovenskom rudohorí. Najviac ich je v nadmorskej výške 1100-1500 m.

Základnou drevinou je smrek obyčajný (Picea abies). Dopĺňa ho javor horský (Acer pseudoplatanus) a jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). Bylinný porast tvoria hlavne mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariae), mliečivec alpínsky (Cicerbita alpina), kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum) a pakost lesný (Geranium sylvaticum). Významnú úlohu tu často hrajú paprade, najmä papradka alpínska (Athyrium distentifolium) a papradka samičia (Athyrium filixfemina), ktoré podčiarkujú priam rozprávkový dojem z tohto lesa. Pod vysokými bylinami je vždy vyvinutý koberec nízkych bylín, ako sú podbelica alpínska (Homogyne alpina), soldanelka horská (Soldanella montana) a kyslička obyčajná (Oxalis acetosella). Vlhko podporuje aj rozvoj machov, ktoré vytvárajú najnižšie poschodie.

Svoj domov tu nachádza maličký vtáčik nenápadného hnedého zafarbenia, oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes). Hniezdo si stavia v kríkoch alebo dutých pňoch. Živí sa hmyzom. V spráchnivených pňoch a dutinách stromov sa ukrýva ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis).

Základnou funkciou týchto mokradí je ochrana pôdy a brehov horských tokov pred výmoľovou eróziou, ktorá je tu mimoriadne silná. Stromy svojimi kmeňmi spomaľujú tok a svojimi koreňmi spevňujú brehy horských bystrín.

V minulosti bola veľká časť vysokobylinných smrečín silne poškodená pastvou. Vzhľadom na to, že sa väčšina z nich nachádza v chránených územiach, sú v relatívne dobrom stave.

---

Článok vyšiel v rámci seriálu Mokradné ekosystémy.