Prirodzene vznikali v procese zarastania vodných plôch - starých riečnych korýt, odrezaných ramien, panvovitých zníženín. Predstavujú posledné štádium vývoja vlhkomilných rastlinných spoločenstiev. Sú viazané na rašelinno-slatinné pôdy, ktorých hrúbka je väčšia ako 40 cm. Slatinná jelšina sa vyskytuje na viacerých lokalitách na Záhorskej a Východoslovenskej nížine. Veľký komplex je v Šúre pri Sv. Jure na Podunajskej nížine.

Charakteristickou drevinou je jelša lepkavá (Alnus glutinosa). Osobitosťou jelší je, že môžu viazať vzdušný dusík (podobne ako bôbovité rastliny). Umožňujú to koralovité útvary, ktoré vytvárajú veľké zhluky na koreňoch jelší – sú to kolónie baktérií. Ich činnosť obohacuje pôdu o dusík.

V najmokrejších častiach sa k jelši pripája vŕba popolavá (Salix cinerea). Kroviny sú zastúpené krušinou jelšovou (Frangula alnus) a kalinou obyčajnou (Viburnum opulus). Byliny, trávy a ostrice nemajú počas jarných mesiacov veľkú šancu na uplatnenie, pretože je tu vysoká hladina vody. Ako postupne klesá, vyrašia najprv na vyvýšených kopčekoch pri bázach jelší druhy ako ostrica predĺžená (Carex elongata), smlz sivý (Calamagrostis canescens) a papradník močiarny (Thelypteris thelypteroides). Znížené plochy medzi jelšami neskôr zaplnia druhy ako kosatec žltý (Iris pseudacorus), steblovka vodná (Glyceria maxima) a olšovníkovec močiarny (Thysselinum palustre).

Sú skutočne čarovným zákutím, kde nachádza vhodné životné podmienky mnoho druhov živočíchov. Žijú tu rôzne druhy ďatľov, ktoré zvyšujú počet bútľavín. V stromových dutinách slatinných jelšín majú svoje úkryty netopiere vodné (Myotis daubentoni), loviace nočný hmyz nad otvorenou vodnou hladinou blízkeho potoka. Jarné záplavy vytvárajú veľa menších vodných plôch, kde sa rozmnožuje obrovské množstvo obojživelníkov, napríklad ropucha obyčajná (Bufo bufo), skokan štíhly (Rana dalmatina) a rosnička zelená (Hyla arborea).

Jelšová slatina reprezentuje malé zvyšky v minulosti rozsiahlejších lesov. Na prirodzených stanovištiach s nezmeneným vodným režimom porasty jelše po vyrúbaní pomerne rýchlo regenerujú. Odlišný vývoj majú tieto mokrade po zmene hydrologického režimu - po odstránení záplav alebo po znížení hladiny podzemnej vody. Horné vrstvy slatinných pôd sa prevzdušňujú a neskôr mineralizujú. Na miesto mokraďových druhov nastupujú suchomilnejšie druhy. Na mnohých miestach sa tento typ mokradí po radikálnom odvodnení využíva na intenzívne pestovanie poľnohospodárskych plodín.

---

Článok vyšiel v rámci seriálu Mokradné ekosystémy.