Na správne zabezpečovanie hospodárenia s organickými hnojivami je nevyhnutné splniť požiadavku, aby na každej farme boli k dispozícii skladovacie zariadenia primeranej kapacity.
Na miestach, kde sa vykonáva chov zvierat a je potrebné ich ustajnenie počas zimy alebo iného obdobia, musí byť zabezpečená adekvátna skladovacia kapacita na bezpečné uskladňovanie hospodárskych hnojív.
Podľa príslušných právnych predpisov (zákon o hnojivách) zásobníky na uskladnenie hnojovice musia stačiť minimálne na päťmesačnú produkciu v podniku, pri močovke a hnojovke je potrebná kapacita minimálne na štvormesačnú produkciu podniku.
Skladovacie priestory hospodárskych hnojív musia byť prispôsobené skutočnej produkcii hnoja v podniku za obdobie: 6 mesiacov pri vyvážke hnoja dvakrát ročne, 10 mesiacov pri vyvážke hnoja jedenkrát ročne.
Spôsob uskladnenia odpadov závisí od konzistencie odpadu. Tekuté, tuhé, resp. polotuhé odpady sa skladujú rozdielnym spôsobom.
Všetky nádrže na tekuté exkrementy musia byť vodotesné. Všetky betónové hnojiská, silážne jamy a skládky odpadu musia byť vybavené zbernými žľabmi, ktorými sa vytekajúci odpad odvádza do vhodného skladovacieho zariadenia.
Všetci pracovníci, ktorí sa budú zúčastňovať na prevádzkovaní skladísk a nádrží poľnohospodárskeho odpadu, musia byť poučení o zásadách správneho skladovania a o postupoch hospodárenia s odpadom, aby sa tak predchádzalo vzniku škôd na okolitých vodách a životnom prostredí.
Všetky skladovacie nádrže musia byť vybavené kontrolnými systémami na monitorovanie prípadných únikov znečisťujúcich látok.
Skladovacie zariadenia nesmú byť vybudované takým spôsobom, ktorý by dovoľoval prenikanie znečisťujúcich látok na pôdu iných vlastníkov, a tým spôsoboval ujmu.
Maštaľný hnoj
Maštaľný hnoj je pevný odpad z chovu hospodárskych zvierat. Je tvorený obyčajne väčším množstvom podstielky (najčastejšie slama) v zmesi s exkrementami zvierat.
Trvalé skladovacie priestory pre maštaľný hnoj musia mať steny z troch strán a pevné nepriepustné podložie (prírodné, umelé). Všetky výtoky zo skládky (hnojovku) je potrebné odvádzať do vhodných nádrží (žumpy). Kapacita nádrže sa odporúča na 5 – 20 % plánovaného objemu skladovaného hnoja.
Priemerné množstvá maštaľného hnoja, produkovaného počas 12 mesačného obdobia, sú:
- Dojnica - 14,7 tony/kus,
- Jalovica - 11,9 tony/kus,
- Býk - 8,4 tony/kus
Skládka môže byť krátkodobo (do 1 mesiaca) založená aj vo voľnej prírode alebo na vybudovaných poľných hnojiskách rôzneho typu. Skladovanie v prírode, ako aj budovanie poľných hnojísk, musí byť schválené príslušným orgánom ochrany prírody.
Hnojovica
Hnojovica je zmes tuhých výkalov a moču hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny (s rozdielnym podielom vody – suspenzia tuhých výkalov a technologickej vody).
Polotekutá hnojovica je zmesou hnoja, močovky a podstielky (12 % sušiny).
Je nevyhnutné, aby na farme boli k dispozícii dostatočne veľké, nepriepustné skladiská, resp. nádrže pre hnojovicu. Požiadavky skladovania hnojovice závisia od:
- počtu a druhu zvierat,
- dĺžky skladovacieho obdobia,
- miery rozriedenia hnojovice dažďom alebo inou vodou.
Ak je to možné, je potrebné vyhýbať sa zrieďovaniu hnojovice čistou vodou (napr. dažďovou), pretože sa tým znižuje jej živinová hodnota a zvyšujú sa nároky na skladovaciu kapacitu.
Tekutú hnojovicu možno uskladňovať buď v podzemných betónových nádržiach (tankoch, žumpách), povrchových betónových nádržiach, alebo v umelých či prírodných jamách (lagúnach) s výmurovkou z vhodného materiálu alebo inou izoláciou.
Po usadení tuhých častí sa môže tekutá časť hnojovice aplikovať závlahami. Polotekutá hnojovica (12 % sušiny) sa môže skladovať v prirodzených lagúnach, avšak len mimo oblastí s priamym ohrozením kvality vôd.
Silážne šťavy
Silážna šťava je zmes bunkovej šťavy silážovaných krmovín a vody.
Silážne šťavy vznikajú pri silážovaní krmív a vytekajú zo skládky siláže. Produkcia silážnych štiav závisí od objemu silážnej hmoty a sušiny tejto hmoty.
Predpokladané množstvo silážnych štiav sa vypočítava pomocou nasledovného vzorca:
y = 66,9 – 2,22.x
y - množstvo silážnych štiav (v litroch) zo 100 kg silážovanej hmoty,
x - percento sušiny v silážovanej hmote.
Kapacita skladovacích nádrží na silážny odpad musí zodpovedať aspoň 7-dennej predpokladanej produkcii.
Odpadové vody
Odpadové vody zahŕňajú povrchové vody z dažďa a z očisťujúcich činností, pričom množstvá, ktoré musia riešiť jednotlivé farmy, sa značne líšia. V prevažnej miere závisia od charakteru farmy, jej činností, úrovne miestnych zrážok a od rozsahu plôch, na ktoré majú hospodárske zvieratá prístup.
Odpadové vody majú nižšie koncentrácie živín než organické hnojivá, a preto predstavujú menšie riziko znečistenia. Môžu sa na pôdu aplikovať častejšie než maštaľný hnoj, pretože riziko z nadmerného dávkovania živín je menšie. Napriek tomu sa odporúča zabezpečiť pre odpadové vody skladovaciu kapacitu na 8 – 12 týždňov.
V prípade mliečnych fariem denné množstvá vody použitej na umývanie mliekarenských priestorov je taktiež potrebné odvádzať, skladovať a odstraňovať správnym spôsobom. Platí to aj prípade prevádzok pestovania húb, čistenia a konzervovania ovocia a zeleniny.
Základnou zásadou správneho hospodárenia s odpadmi je separácia čistej vody od odpadových vôd a odpadu. Preto je potrebné čistú vodu zo striech a betónových plôch odvádzať priamo do recipientu s čistou vodou, aby sa tak minimalizovali požiadavky skladovania odpadovej vody a/alebo organických hnojív. Zakrytím skládky sa zabezpečí ochrana pred dažďom, a tak sa redukujú objemy znečisťujúcich vôd vytekajúcich zo skládok.
Priemerná týždenná produkcia pôdou znečistenej vody zo zrážok (zo špinavých betónových plôch alebo zo skládok kompostu) závisí od množstva zrážok spadnutých na plochu hospodárskych objektov farmy. Napríklad, v prípade, že priemerné týždenné zrážky sú 15 mm, potom farma o rozlohe 100 m2 vyprodukuje 15 m3 (t.j. 100 m2 x 0,15 mm) odpadovej vody priemerne za týždeň.
Článok vyšiel v rámci seriálu venovanému
Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe.
Súvisiace články: