BIO spotrebiteľ

Postupy pri aplikácii organického odpadu

18.04.2006 09:00
Doporučuje sa, aby sa organické hnojivá aplikovali pomocou rozhadzovačov hnoja s nízkym rozhadzovaním, aby sa tak znížil nepríjemný zápach i riziko nesprávneho uloženia materiálu. Organické hnojivo by sa malo zaorať do pôdy čo najskôr.
Pri čistení strojov a zariadení na aplikáciu organického odpadu je neprípustné, aby sa voda použitá na ich čistenie dostala do kanalizácie alebo vodných tokov! Ide o znečistenú vodu, a preto by sa mala uskladňovať v nádrži na ďalšie použitie pri hnojení pôdy.

Hnojovica

Kvalitná hnojovica by mala obsahovať minimálne 9,3 % sušiny, 7,0 % organických látok a 0,2 - 0,3 % dusíka.

Hĺbkové zapravenie hnojovice do pôdy znižuje riziká jej povrchového zmyvu. Napriek tomu je potrebné, aby sa hnojovica neaplikovala príliš blízko ku koreňom, keďže by ju rastliny nedokázali dostatočne efektívne využiť. Nevyužité živiny sa potom stávajú rizikom znečistenia. Použitím slamy zaoranej do pôdy sa hnojovica absorbuje a znižuje sa riziko jej zmyvu, resp. infiltrácie do vodných zdrojov.

Pri aplikácii hnojovice doporučujeme dodržiavať nižšie uvedené zásady:
  • Jednorazovo neaplikovať viac ako 50m3/ha, rozstrekovače by nemali aplikovať viac ako 5 mm tekutého odpadu za hodinu.
  • Obsah živín hnojovice by sa mal určiť analýzou, aby sa zabezpečilo neprekročenie ročného limitu 170 kg/ha N z organických hnojív.
  • Selekciu pôd určených na aplikáciu treba uskutočniť tak, aby bola zabezpečená ochrana životného prostredia a vodných zdrojov.
  • Aplikovanú hnojovicu na svahových pôdach je potrebné ihneď zaorať. Neaplikovať hnojovicu na pôdach so sklonom nad 12°.
  • Hnojovicu neaplikovať priamo na listy a iné časti rastlín určené na priamu ľudskú konzumáciu.
  • Hnojovica by sa nemala použiť na čerstvo meliorovanú pôdu minimálne 2 roky.

Odpadové vody

Odpadové vody sa nesmú vypúšťať do vodných zdrojov. Do pôdy sa zvyčajne aplikujú prostredníctvom závlah alebo rozprašovaním z cisterien.

Maštaľný hnoj

Maštaľný hnoj je veľmi vhodný na aplikáciu do pôdy, pretože obsahuje veľa živín a užitočných organických látok. Maštaľný hnoj by sa mal do pôdy zaorať do 24 hodín po aplikácii.

V ideálnom prípade by mal byť maštaľný hnoj dobre kompostovaný a vyzretý. Kvalitný maštaľný hnoj má obsahovať minimálne 24 % sušiny a minimálne 18 % mineralizovateľných organických živín (vrátane 0,4 - 0,6 % dusíka). Maštaľný hnoj nesmie obsahovať škodlivé látky v takých množstvách, ktoré by presahovali limity povolené pre priemyselné komposty (STN 465735).

Pri aplikácii maštaľného hnoja je potrebné dodržiavať opatrenia, ktoré sú platné pre aplikáciu organických hnojív.

Priemyselné komposty

Priemyselné komposty sú organické hnojivá produkované veľkovýrobnými technológiami alebo inými priemyselnými prevádzkami. Obsah kompostu musí analyzovať inštitúcia s potrebnou autorizáciou. Treba dbať na riziko kontaminovania pôdy a vody inými látkami, než je dusík (napr. ťažké kovy). Aplikácia priemyselných kompostov musí byť v súlade s atestami, ktoré vydávajú príslušné poverené štátne alebo súkromné inštitúcie.

Silážne šťavy

Silážne šťavy sa môžu využívať na hnojenie pôdy buď samostatne alebo spolu s hnojovicou (v pomere 1:2 až 1:5). Pred použitím silážnych štiav ako hnojiva sa materiál musí upraviť pridaním vápenatého mlieka na zvýšenie pH na 7-7,5.

Odpady zo septikov

V súčasnosti polovica obyvateľov SR býva v domoch, ktoré nie sú pripojené na verejnú kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd a ročná produkcia odpadov z týchto domov predstavuje približne 0,9 mil. m3. Využívanie odpadov zo septikov do pôdy sa riadi rovnakými opatreniami a zásadami ako používanie ostatných organických hnojív.

Kaly a dnové sedimenty

Kaly sú produktom komunálnych alebo iných čistiarní odpadovej vody. Dnové sedimenty sú sedimenty vodární a vodných tokov, ktoré vznikajú eróznym odplavovaním poľnohospodárskych či lesných pôd. V Slovenskej republike dosahuje ročná produkcia kalov z čistiarní odpadových vôd približne 90 000 ton.

Použitie spracovaných kalov a dnových sedimentov sa riadi špeciálnymi právnymi predpismi. Pred aplikáciou kalov do pôdy sa musia kaly stabilizovať. Dnové sedimenty musia obsahovať minimálne 18 % organických látok a nesmú obsahovať nijaký skelet a ani cudzorodé predmety väčšie ako 0,05 m.

Aplikácia kalu a dnových sedimentov je zakázaná do pôdy:
  • ktorej pH je nižšie ako 5,0,
  • v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov I. stupňa a vo vnútorných častiach druhého stupňa (IIa),
  • so svahovitosťou pôdy nad 12°,
  • keď hladina podzemnej vody je vyššia ako 0,5 m,
  • keď hĺbka pôdneho profilu je menšia ako 0,6 m,
  • keď je pôda zamrznutá (do hĺbky 8 cm), zamokrená alebo pokrytá vrstvou snehu (nad 5 cm),
  • najmenej 5 týždňov pred spásaním trávneho porastu alebo zberom krmoviny,
  • keď sa na pôde pestuje ovocie a zelenina s výnimkou ovocných stromov,
  • najmenej 10 mesiacov pred zberom zelenín, ktorých zberané časti sú v priamom kontakte s pôdou.
Dávka čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov nemôže prevýšiť 15 ton sušiny v priebehu 5 rokov. Množstvo aplikovaného dusíka nesmie prevýšiť 75 % dávky dusíka potrebného pre vyhnojenie najbližšie pestovanej plodiny.

Tak ako pri iných organických hnojivách, by sa kaly nemali aplikovať v ochranných pásmach 10 m od povrchových vodných zdrojov a 50 m od prameňov a studní. Jednorazová dávka by nemala presahovať 60t/ha.


Článok vyšiel v rámci seriálu venovanému Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe.

Súvisiace články:





Hodnotenie: 86.6%, 6 hlasov Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Diskusia: Postupy pri aplikácii organického ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Toky nie sú stoky!
    Občianske združenie TATRY z Liptovského Mikuláša v spolupráci s Centrom environmentálnych aktivít z Trenčína Vám na serveri BIO spotrebiteľ ponúkajú možnosť vydať sa na cestu vody. Chceme ukázať, akou zraniteľnou je krajina a čo môžeme urobiť preto, aby sa stala nielen vizuálne krajšou, ale aj ekologicky stabilnejšou a produkčnejšou.



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií