I. Metodika mapovania a zhodnotenia riečneho koridoru

Pre mapovanie riečneho koridoru je možné použiť metodiku NRA 1992b (National Rivers Authority – Štátny úrad pre rieky, Veľká Británia), ktorá OZ TATRY prispôsobilo na miestne podmienky. Pri mapovaní a dokumentácii sa používajú štandardné značky ustanovené NRA.

Metodika prieskumu riečnych koridorov je založená na takom princípe, ktorého základom je biotop. Zahŕňa mapovanie riečnych úsekov (optimálne je mapovať úseky rieky v mapovom štvorci 1 km x 1 km) s okolitým prostredím (aspoň do vzdialenosti 50 m od koryta). Prieskum zahŕňa 4 zóny: vodná zóna, zóna prechodná, zóna brehová a zóna priľahlého územia. Významné mokrade alebo iné vzácne biotopy mapujeme aj keď ležia vo väčšej vzdialenosti od toku.

Štandardná správa o prieskume obsahuje mapovacie listy s príslušným komentárom v mierke 1 : 5 000 (mapy získame v mapových službách) označené číselným kódom presne ohraničujúcim územie a príslušnú fotodokumentáciu. Podklad mapovacích listov tvoria kartografické mapy SÚGK (1980). Jednotlivé mapovacie listy obsahujú grafické údaje o spomínaných štyroch zónach a grafické znázornenie priečneho profilu s označením presnej lokality rezu, ktorá leží v danom mapovacom liste. Priečne profily sú merané bežnými pomôckami (pásmo, technický uhlomer, olovko), ich účelom je načrtnúť charakter koryta s príbrežnými zónami a jeho metamorfózy v celom predmetnom území.

Výsledky prieskumu podľa tejto metodiky sa v súčasnej dobe používajú ako podklad pri plánovaní protipovodňových opatrení alebo iných zásahov do riečneho systému, ale veľkú rolu zohrávajú aj pri zhodnotení stavu ako popis charakteristík riek a nív s ich ekologickým hodnotením. Poskytujú tak základné dáta pre hodnotenie ďalšieho rozvoja a navrhnutia manažmentu ochrany.

I. 1. Pracovný postup pre mapovanie riečneho koridoru

1. Rozhodnite sa, kde budete mapovať a aké dlhé bude vaše územie. Malo by sa dať jednoducho vymedziť (napr. od prameňa po ústie alebo iné logické členenie).
2. K danému územiu vyhľadajte čo najviac mapových údajov. Najvhodnejšie sú mapy VKÚ 1: 5 000 alebo 1:10 000, ktoré môžete zakúpiť v Mapových službách (Košice, Bratislava).
3. Na čistý grafický list alebo pauzák (používa sa pri konečnom prekresľovaní výsledkov práce) si nakreslíte v mierke 1 : 5 000 alebo 1 : 10 000 štvorcovú sieť 1000 m x 1000 m a tú rozčleňte na menšie úseky 200 x 200 m. Na každom grafickom liste tak budete mať 1 km2 územia.
4. Územie v kartografickej mape si rozdeľte na jednotlivé mapovacie štvorce 1 000 x 1 000 m, ktoré zodpovedajú súradnicovému systému na mape.
5. Do štvorcov narysovaných na jednotlivých grafických listoch si z mapy prekreslíte mapovaný vodný tok a niektoré detaily v teréne, podľa ktorých budete neskôr v teréne vedieť, kde sa jeden úsek končí a druhý začína (napr. dom, komín, elektrické vedenie, most a pod.). Nepomýľte si ľavý a pravý breh vodného toku (určuje sa vždy tak, že sa postavíte tvárou v smere toku vody). Do jednotlivých mapovacích listov budete priamo v teréne zakresľovať javy, ktoré pozorujete.
6. Nakoľko skoro žiadny tok netečie paralelne z Vašimi líniami v mape (so súradnicovým systémom), ale väčšinou ho križuje, ďalej toky meandrujú .. . je dobré si samotný vodný tok rozdeliť na 200 - 1 000 metrové úseky (veľkosť sa volí podľa dynamiky zmeny charakteru riečneho koridoru prípadne pri mapovaní brehových porastov zmeny biodiverzity, tzn. v monotónnych územiach budú úseky väčšie, v diverzifikovaných územiach menšie). Úseky si potom číslujte.
7. Pri mapovaní používate symboly NRA, ktoré samozrejme nemusíte vedieť naspamäť. List zo symbolmi si prekopírujte na tvrdší papier a zalaminujte. Oceníte to pri daždi, páde do vody ...
8. Ak mapujete riečny koridor, prechádzajte čo najbližsie popri koryte a do mapovacieho listu si zakresľujte všetky útvary, ktoré mapujete, pričom sa čo najpresnejšie pokúste zachytiť ich lokalizáciu a proporcionalitu. Spôsob pohybu v teréne si zvolíte podľa charakteru vodného toku. Pri veľkých nížinných riekach s hlbokou vodou odporúčame prejsť oba brehy, aby ste získali lepší prehľad o jej charaktere. Pri veľkých riekach s plytkou vodou je zaujímavé získavať pohľady priamo z koryta tzn. že pôjdete vodou. Pri potokoch stačí prechádzať jedným brehom a to tým, ktorý poskytuje lepšie pohľady.
9. Ak chcete o Vašej rieke (potoku) naozaj niečo zistiť, tak mapujte dostatočne dlhé úseky, nie 1 km!
10. Interpretácia: Spočíva v tom, že sa na každý zmapovaný úsek pozriete pohľadom načrtnutým v kapitole I.2 a I.3. a snažíte sa zodpovedať si otázku, ktorej z uvedených charakteristík Váš 200, 300, 400 metrov
dlhý úsek zodpovedá. Jednotlivé úseky si takto rozčleníte do kategórií.
11. Aplikácia: V zásade sú možné dva aplikačné prístupy:
    • Ak je ekologická stabilita schopnosťou krajiny odolávať dynamickým zmenám (napr. zmene klímy) alebo biodiverzita územia je daná aj množstvom vyskytujúcich sa mikrohabitátov, ktoré sa nachádzajú v istom konštantnom priestore, tak všetky úseky v III. kategórií morfológie a hydrológie toku a biotopov toku sú ekologický nestabilné s nízkou diverzitou. Váš prístup potom spočíva v zodpovedaní si otázky: „Aké opatrenia na danom úseku by zvýšili ekologickú stabilitu okolitej krajiny alebo biodiverzitu“. Aplikácia teda spočíva v návrhoch revitalizácie príslušných úsekov, ktoré musia brať do úvahy záujmy vodohospodárov, poľnohospodárov ... a iných dotknutých subjektov.
    • Na úseky I. kategórie morfológie a hydrológie toku sa pozeráme z opačného pohľadu - „Nie je tento úsek posledným zvyškom prejavenej morfogenézy daného toku?“ Ak áno, treba pouvažovať n ad doplňujúcim botanickým a zoologickým výskumom a podaním návrhu na vyhlásenie príslušného územia za maloplošné chránené územie.

I. 2. Kategorizácia morfológie a hydrológie toku

Vychádza z Metodického pokynu k zabezpečeniu realizácie úlohy č. 22 Akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku. Podľa prirodzenosti tvarov koryta a hydrologických podmienok rozdeľuje toky do troch kategórií:

1
1. kategória – morfologicky a hydrologicky nenarušené alebo len mierne narušené úseky tokov, kde je zachovaný prirodzený spôsob prúdenia vody (meandrujúce úseky, úseky so zachovaným ramenným systémom, s výskytom štrkových lavíc a ostrovov, úseky bystrinného charakteru – koryto je priame, prevláda v ňom hĺbková erózia – vodopády, prahy)
2. kategória – čiastočne upravené toky so zachovanými prirodzenými parametrami koryta, kde sú upravené len najviac ohrozené časti brehu kameňmi alebo polovegetačnými tvárnicami, prípadne spevnené brehy, ale dno je prirodzené, s výškou umelých prahov do 0,3 m alebo rozvoľnenými hrádzami, morfologicky kvalitné, ale hydrologicky narušené úseky, revitalizované úseky alebo úseky v minulosti upravené, kde voda opäť vytvorila rôznorodé morfologicko-hydrologické podmienky.
3. kategória – zregulované úseky tokov bez samorevitalizačnej schopnosti (vyrovnané úseky lichobežníkového prierezu, úseky vzduté vodnými dielami, alebo toky s vydláždenými brehmi alebo dnom), úseky s veľkými vodnými dielami (MVE, priehrady, nepriechodné prahy s výškou nad 0,3 m).

I. 3. Kategorizácia riečnych biotopov toku

Metodika kategorizácie riečnych biotopov je uvedená v prílohe č. 3 Pokynu Ministerstva životného prostredia SR (z roku 1997, č. 8/97) na posudzovanie výstavby malých vodných elektrární. Rozlišujú sa tri kategórie:

1. Biotopy perejnato - hlbočinných lokalít

Perejnato-hlbočinné lokality sú zvlášť oživené biotopy príťažlivé pre všetky druhy riečnych rýb, často so sezónnymi ostrovčekmi. Vďaka množstvu úkrytov a tôní pod brehovými porastami je tu najväčšia koncentrácia rýb. Do tejto kategórie sa tiež radia aj chránené chovné revíry prúdomilných rýb.

2. Prírodné úseky koryta bez perejnato – hlbočinných lokalít

Sú to pestré biotopy vhodné pre väčšinu rýb. Sú väčšinou dobre oživené s neupraveným alebo dávno renaturovaným korytom. Ich koryto je rôznorodé v priečnom i pozdĺžnom profile, s plytkými aj hlbokými miestami, ktoré sú potrebné pre všetky druhy riečnych rýb, vrátane chránených alebo ohrozených prúdomilných druhov.

3. Upravené prúdivé úseky koryta alebo koryto so zavzdutou hladinou bez čerenia

Toto sú homogénne biotopy nevhodné pre ohrozené prúdomilné druhy. Úpravy koryta (spravidla lichobežníkového priečneho profilu bez brehových porastov) tu nevytvárajú vhodné podmienky pre život.

II. Metodika prieskumu brehových porastov

Metodika vychádza z mapovania riečneho koridoru a je jednoduchou formou líniového mapovania porastu drevín, pričom sa pozornosť zameriava na určenie percentuálneho zastúpenie a plochy pokryvnosti brehových porastov.

Predmetné územie je rozdelené na jednotlivé mapovacie úseky pre obidva brehy podľa kladu mapovacích listov použitých na mapovanie riečneho koridoru.

Počas mapovania sa zaznamenávajú jednotlivé vzrastlé jedince (výmladky sa neuvažujú), z ktorých sa následne určuje percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov na danom úseku. Pokiaľ sa charakter brehového porastu počas dlhšieho úseku nemení, vyberie sa len cca 200 m dlhá línia, ktorá sa podrobne zmapuje a zovšeobecní sa pre celý úsek. Takéto úseky sa však vyskytujú len veľmi ojedinele.

Pri mapovaní sa určujú zástupcovia jednotlivých druhov drevín (len stromy a kry), okrem rodu Salix, nakoľko zástupcovia tohto rodu majú približne rovnaké ekologické niky, a keďže dokážu tvoriť aj hybridy, ich dôkladné určenie by bolo veľmi zdĺhavé a obtiažne. K jednotlivým zápisom sú zhotovené príslušné grafy a tabuľky, príp. herbárové položky.

Doplnkovým mapovaním pri brehových porastoch je zaznamenávanie čiernych skládok (k priloženej mapke sa uvedie odhad veľkosti, objemu, obsah jednotlivých zložiek, napr. či sa jedná o skládku nebezpečného odpadu a pod.) a tiež zaznamenávanie ohnísk výskytu inváznych rastlín (tu sa do mapky takisto zaznamená presná lokalita, druh, pokryvnosť, životaschopnosť a stupeň ohrozenia, fáza životného cyklu, návrh opatrení a pod.). Získané údaje je vhodné zaslať príslušným inštitúciám, ktoré sa daným problémom zaoberajú.

II.1. Pracovný postup pri mapovaní brehových porastov

1. Pracovný postup v bodoch 1. až 6. je totožný s pracovným postupom pre mapovanie riečneho koridoru. Úseky si označte vlastným kódom, zvlášť pre pravý (1P, 2P, 3P ...) a zvlášť pre ľavý breh (1L, 2L, 3L ...) Úseky s kódmi si vyznačte do všeobecnej mapy, čo vám pomôže v teréne presnejšie lokalizovať úseky.
2. Naučte sa rozoznávať všetky druhy drevín, ktoré rastú v brehových porastov vašej lokality (nebojte sa, ide rádovo o malý počet druhov). Podľa obdobia, kedy mapujete, naučte sa rozoznávať dreviny podľa sezónnych foriem (kôra, púčiky v zime, kvety a listy na jar a v lete, semená a plody na jeseň). Ak chcete mapovať bylinný podrast, vyhľadajte kľúče do terénu ale taktiež si ozrejmite najčastejších zástupcov. Vhodné je popísať napr. 4-krát ročne tzv. zimný, jarný, letný a jesenný aspekt.
3. Rozvrhnite si časový plán.
4. Na terénne mapovanie si so sebou nezabudnite vziať: mapovacie listy úseku, do ktorého sa chystáte, všeobecnú mapu, zápisník, tvrdú podložku, určovacie kľúče, ceruzky, gumu, igelitové vrecká a nožík (ak si chcete vytvoriť herbárové položky) môžete pribaliť meracie pásmo (v prípade že chcete presne merať šírku brehových porastov), fotoaparát s expozimetrom či ďalekohľad.
5. Ak to z mapovacieho listu nie je jasné, uistite sa podľa všeobecnej mapy, že sa nachádzate na začiatku úseku.
6. Pri mapovaní prechádzajte ľavý a pravý breh. Pri mapovaní úzkych brehových porastov, aké vidíme v silne pozmenenej kultúrnej krajine, sa nevyskytujú žiadne problémy. Ak je brehový porast široký, tak je potrebné prechádzať ho cik – cakovitým spôsobom, aby sme čo najpresnejšie zaznamenali jednotlivé dreviny.
7. Počas mapovania sa zaznamenávajú jednotlivé vzrastlé jedince (výmladky sa neuvažujú).
8. Pri mapovaní sa určujú zástupcovia jednotlivých druhov drevín (len stromy a kry), okrem rodu Salix, nakoľko zástupcovia tohto rodu majú približne rovnaké ekologické niky, a keďže dokážu tvoriť aj hybridy, ich dôkladné určenie by bolo veľmi zdĺhavé a obtiažne.
9. V rámci mapovania brehových porastov môžete sledovať:
   • druhovú diverzitu - zaznamenávajte si jednotlivé druhy drevín na danom úseku tzn., že výskyt aj jediného jedinca daného druhu ovplyvňuje celkovú diverzitu.
   • početnosť jednotlivých druhov - zohľadňuje sa počet jedincov druhu na úseku - ku každému druhu si zaznamenávajte reálny počet jedincov.
   • zastúpenie jednotlivých druhov - je početnosť druhov na príslušnom úseku prepočítaná na percentá.
   • rozlohu brehových porastov - meracím pásmom zmerajte šírku brehových porastov a príslušnú hodnotu vynásobte dĺžkou úseku. Veľký brehový porast je potrebné si rozčleniť na vypočítateľné geometrické útvary. Merajte na všetkých miestach, kde sa šírka porastu mení. Čím viac meraní urobíte, tým bude výsledok presnejší. Namiesto meracieho pásma môžete použiť krokovanie.
   • zápoj, resp. zatienenie - môžete ho určiť podľa pomeru zatienenej plochy k ploche osvetlenej alebo jednoduchšie je merať pomocou expozimetra. Vyberte si len niekoľko charakteristických miest v danom úseku.
10. Je veľmi dôležité, ak do mapovacích listov zakresľujete aj negatívne javy ako sú čierne skládky, ohniská výskytu inváznych rastlín, výpuste odpadových vôd či iné zdroje znečistenia a pod. Tieto údaje oznamujte obvodným úradom životného prostredia, obciam Slovenskej inšpekcii životného prostredia, štátnej ochrane prírody SR.
11. Porozmýšľajte, čo všetko sa dá vyčítať z vami zistených výsledkov. Na vyhodnotenie vašich údajov použite rôzne grafy a tabuľky, priložte fotodokumentáciu a pošlite OZ TATRY alebo SOP SR v Banskej Bystrici, ktorá vytvára centrálnu databázu mapovania tokov pre celé územie SR.
12. V prípade ak máte určité nejasnosti alebo sa chcete podeliť s vašimi nápadmi, kontaktujte OZ TATRY (KEMI 627/5, 031 04 Liptovský Mikuláš, tel./fax: 044/553 10 27), E – mail: wolf@mail.viapvt.sk
13. Interpretácia: Na obrázku č. 3 sú ukážky možného zhodnotenia údajov. Väčšinu výstupov dnes po zadaní údajov vykonajú grafické programy.
14. Aplikácia: Mapovanie brehových porastov vytvára argumentačnú databázu pri sporoch o využitie územia medzi zástupcami ochrany prírody a developermi (napr. prečo nepostaviť priemyselný park na riečnom kilometri 106,1 – 106,3 ale až na 106,8).

II. 2. Kategorizácia brehových porastov a sprievodnej zelene

Kategorizácia je uvedená v prílohe č.4 Pokynu Ministerstva životného prostredia SR (z roku 1997, č. 8/97) na posudzovanie výstavby malých vodných elektrární. Brehový porast definuje ako drevinnú vegetáciu na brehoch toku viazanú na vodný režim toku. Za sprievodnú zeleň sa považuje drevinná vegetácia pozdĺž tokov, ktorej vývoj nemusí byť priamo závislý na vodnom režime toku (rastie v hornej časti brehu alebo na vonkajšej strane umelej hrádze). Pre riečny ekosystém má podstatne menší ekologický význam než brehové porasty. Rozlišujú sa štyri kategórie brehových porastov a sprievodnej zelene:

1. Ekologicky vysokohodnotné brehové porasty

Táto kategória je určená pre brehové porasty zložené z prirodzených domácich druhov drevín a krovín rôzneho veku (porast má viac etáží). Tieto porasty sú vzácnym genofondom našich tokov, na ktorých plnia množstvo dôležitých ekologických funkcií. Význam čo len malých úsekov týchto brehových porastov navyše rastie s ekologickou významnosťou toku a tiež v prípade, keď sú osamotené v okolitých narušených pobrežných ekosystémoch a intenzívne obhospodarovanej krajine.

2. Mladé perspektívne brehové porasty

Tieto vznikli na upravených brehoch náletom alebo výsadbami prirodzených druhov. Ekologicky sú síce menej účinné pre svoju rovnovekosť a nevyvinutý vzrast, ale v prípade ich zachovania sa z nich stanú ekologicky významné brehové porasty aj bez ľudského zásahu.

3. Brehové porasty na vysokých a strmých brehoch dolných úsekov riek

Tieto brehové porasty sa vplyvom zahlbovania rieky ocitli viac ako 2 m vysoko nad riečnou hladinou. Ich koreňové systémy už nespevňujú omývané časti brehov, netvoria ani vodné úkryty a často im hrozí vyschnutie alebo vyvrátenie podomletím päty brehu. Ich koreňové systémy stratili kontakt s riečnou vodou a pre suchosť stanovišťa nie sú schopné obnovy.

4. Chýbajúce, prípadne len sporadické a druhovo nevhodné brehové porasty a sprievodná zeleň

Jedná sa o upravené alebo odzeleňované brehy. Z hľadiska ekologickej stability sú takéto úseky nežiadúce, pretože ich pôsobenie na tok (i okolitú krajinu) je veľmi slabé a navyše ich prirodzená obnova nie je možná.

Záver

Podľa vlastných skúseností viem, že vetami popísať metodológiu akejkoľvek činností je niekoľkonásobne náročnejšie a pre ľudí zložitejšie, než je skutočná zložitosť danej činností.

Mapovanie brehových porastov a pri troche šikovnosti a záujmu aj mapovanie riečneho koridoru sú bez problémov zvládnuteľné nielen študentami stredných škôl, ale pri správnom vedení aj žiakmi II. stupňa základnej školy.

Takéto mapovanie predstavuje nielen spôsob aktívneho trávenia voľného času, presun ťažiska stredoškolskej odbornej činnosti z opisovania kníh na praktické aktivity v prospech komunity, ale v neposlednom rade táto činnosť pomáha dopĺňať informácie o stave, vývoji a prebiehajúcich procesoch v tzv. „voľnej krajine“.

V prípade záujmu Vám na požiadanie zašleme metodický materiál „Rieka ako živý organizmus“, ktorý obsahuje príslušné formuláre.

Kontakt: Občianske združenie TATRY