FUNKCIE VEGETÁCIE V ÚPRAVÁCH VODNÝCH TOKOV

Brehové porasty ako významný prvok stabilizácie brehov v súčasnosti nenachádzajú uplatnenie pri rekonštrukcii drobných porúch brehov – eróziách. Práve neopravenie drobnej poruchy neskôr vedie k vzniku rozsiahleho poškodenia s nutnosťou breh opevniť „tvrdým“ opevnením. Pritom výsadba vegetácie pozdĺž vodných tokov nie je len vodohospodárska otázka, ale aj otázka tvorby krajiny a biológie. Názory vodohospodárskych odborníkov sú rôzne, pričom sa často preceňuje potreba pestovných zásahov do vegetácie a náročnosť manuálnej práce, príp. nemožnosť použitia ťažkej mechanizácie.

Vo všeobecnosti možno hovoriť o konflikte záujmov v oblasti vodohospodárskej, hydrotechnickej, poľnohospodárskej, krajinnotvornej, ochranárskej a v oblasti starostlivosti o vodný tok.

Výhody brehových porastov sú v:

• stabilizácii brehov,
• zatienení dna a brehov, a tým zmenšenom zarastaní vodnou flórou,
• zvýšení stupňa drsnosti brehu, a tým znížení prietočnej rýchlosti,
• znížení výparu z hladiny,
• zvýšení samočistiacej schopnosti toku,
• význame pre chov rýb, vodnú faunu, vtáctvo, zver,
• estetickej a krajinnotvornej funkcii,
• znížení účinku vetrov, prašnosti, hluku,
• ochrane pred splachmi z pôdy,
• poskytovaní drevnej hmoty,
• rekreačnom význame.

Plnia ochrannú funkciu (ochrana brehov) pred účinkami prúdiacej vody, vlnobitím, chodom ľadu a splavenín. Ochranu poskytujú nadzemné aj podzemné časti (korene) rastlín.

Korene plnia ochrannú funkciu prerastaním pôdnym profilom – navzájom sa prepletajú, uzatvárajú celé časti pôdy a vytvárajú hustú spleť jednotlivých koreňov. Vo všeobecnosti zabraňujú odnášaniu zeminy zo svahov koryta.

Nadzemné časti trávnych porastov a krovitých druhov vŕb tvoria plošnú ochranu povrchu brehu pred účinkom prúdiacej vody. Stromy miernia účinok vodného prúdu – znižujú miestne rýchlosti, pri pohybe ľadu bránia styku svahov s pohybujúcim sa ľadom. Tiež plnia aj funkciu ochrany pred vodou pritekajúcou zo svahov – spôsobujú pokles množstva prívalovej vody a stabilizujú brehovú líniu.

Ochranu pred zanášaním a zarastaním plnia vďaka zatieneniu koryta – znižujú prehriatie vody a znižujú prístup svetla. Táto ich funkcia je dôležitá hlavne vo vegetačnom období a pri nízkych vodných stavoch, kedy sa v nezatienených úsekoch rozširujú vodné rastliny (na dne a na svahoch). Tie zvyšujú stupeň drsnosti koryta a znižujú prietokovú plochu. So zvýšeným stupňom drsnosti súvisí aj zníženie rýchlosti, čo má za následok usadzovanie jemných splavenín a plavenín, ktoré postupne zanášajú koryto. Toto nebezpečie sa prejavuje hlavne pri malých tokoch s malým sklonom dna, kde sú následne potrebné časté zásahy. Zatienené koryto spôsobuje teda ochladzovanie vody, zníženie zarastania dna, zníženie jeho zanášania, pričom prípadné vzniknuté nánosy nie sú spevnené vodným rastlinstvom a pri veľkých prietokoch sú odnášané.

Zlepšenie samočistiacej schopnosti toku. Táto funkcia je v čiastočnom rozpore s predchádzajúcou funkciou, pretože pre samočistiacu schopnosť vody je potrebný čiastočný prístup svetla. Samočistiaca schopnosť vody je vlastnosť vody, kedy v tejto nastáva rozklad organických látok až na látky anorganické. Prebieha v závislosti od prítomnosti živých organizmov vo vode, od prítomnosti kyslíka, od teploty a od pohybu vody. Organické látky rozkladajú organizmy nazývané deštruenti. Produkty ich látkovej výmeny konzumuje skupina organizmov nazývaná konzumenti. Samočistenie vody prebieha na rastlinách, na ponorených častiach koreňov, na vetvách a rôznych predmetoch, všade tam kde sa usadzujú kolónie polysapróbnych baktérií rozkladajúcich organické látky.

Estetickou funkciou je ich účasť pri spoluvytváraní krajiny. Umelé úpravy tokov pôsobia ako nevhodný a neestetický prvok. Brehové porasty krajinu naopak harmonizujú vytváraním líniových porastov lemujúcich toky. V prípade nevykonania výsadby po úprave sa brehy oživia náletmi stromov, ktoré nie vždy majú optimálne zloženie a môžu spôsobiť nevhodnú stabilizáciu brehov.

Zoocenologická funkcia spočíva vo vytváraní existenčných podmienok pre tvorbu úkrytov a zdrojov potravy živočíchov. Vytvára vhodné priestory pre rozmnožovanie. Brehové porasty vytvárajú vhodné podmienky pre život rôznych opeľovačov rastlín, hmyzích parazitov a predátorov. Väčšina druhov stromov a krov v brehových porastoch kvitne skoro na jar a v tomto období predstavuje významný zdroj potravy pre opeľovače.

Nevýhody brehových porastov sú v:

• zábere poľnohospodárskej pôdy,
• neprístupnosti k toku,
• zhoršení údržby a čistení koryta mechanizmami,
• zatienení priľahlých pozemkov a opadávaní listov na ich plochu,
• koreňovej konkurencii a odčerpávaní živín poľnohospodárskym plodinám,
• nežiadúcom rozrastaní výmladkov a náletov,
• zarastaní koreňov do drenáže,
• tom, že trvalú ochranu tvoria až po niekoľkých rokoch,
• potrebe pestovných a ťažobných zásahov pri vrastaní do prietočného profilu,
• možnosti tvorby vývratov – narušenie stability,
• nebezpečí ľadových zápch pri väčších prietokoch.

STROMOVÉ PORASTY

Cieľom výsadby stromových porastov je vytvoriť vegetačné spoločenstvo stromov a krov, ktoré najviac zodpovedá stanovištným podmienkam a blíži sa porastom, ktoré by tu vznikli prirodzeným vývojom.

Obnovenie krytu stromov a krov je dlhý proces, a preto by zachovanie jestvujúcej vegetácie malo byť prvoradým cieľom pri zásahoch do porastov. Druhovú skladbu neurčuje len vlastné stanovište, ale aj konkurenčné vzťahy medzi drevinami. Konkurenčne silnejšie druhy potláčajú slabšie a tieto v boji podliehajú. Preto pred výsadbou je potrebné určiť optimálnu druhovú skladbu.

Vytvorenie brehového porastu je dlhodobý proces vytvárania nového drevinného biotopu. Vhodné je keď prevláda výšková aj horizontálna rozmanitosť druhov a zastúpenie jedincov rôzneho veku.

Pri výsadbe stromových porastov je potrebné dbať na to, aby bol zachovaný plynulý prietok vody v koryte a vhodné smerové vedenie koryta. Pri návrhu treba zvažovať možné prehlbovanie koryta do budúcnosti a tvorbou výmoľov. Keďže korene mnohých drevín sa nedokážu prispôsobiť zmenám, môže nastať strata opory, čo vedie k narušeniu koreňov a následne narušeniu brehu.

• Sadenice - pri výsadbe uprednostňujeme 4-6 ročné sadenice (s výnimkou výsadby porastov z odrezkov).
• Odrezky - volíme najčastejšie z kríkovitých druhov vŕb a len z kvalitných prútov. Hladký rez vedieme kolmo na os. Horný rez vedieme tesne nad pupeňom. Pred použitím je potrebné namočiť prúty na 24-48 hodín do vody. Vhodné je vytvoriť cez zimu väčšie množstvo odrezkov.
• Prúty - pri prútoch platí to isté ako pri odrezkoch, len volená hrúbka je väčšia. Vhodné sú do kamenných záhodzov a drôtokamenných matracov.
• Koly - zhotovujeme z hrubších častí vŕbových vetiev a kmeňov.

Výsadbu uskutočňujeme pri teplote 7-10 °C, kedy je nízky výpar a transpirácia. Hustotu výsadby navrhujeme hustejšiu ako cieľový stav. Počas rastu vykonávame pestovné zásahy, prebierky a prerezávky. Pri výsadbe ochranných brehových porastov na svahoch toku vysádzame stromy v rozostupoch 2 m v priamej trase, v konkávnych oblúkoch 1,3 -1,7 m, v konvexných 2-3 m. V spodných častiach svahu volíme hustejšiu výsadbu, v hornej, menej namáhanej časti volíme väčšie rozostupy.

Pri výsadbe sa môžu vyskytnúť aj nebezpečia – mikroklimatické podmienky (presychanie povrchu), výskyt buriny, zver a pastva hospodárskych zvierat. Voľba vhodného druhu vegetácie závisí od stanovišťa, pričom rozlišujeme pramennú, hornú, strednú a dolnú časť toku.

Podrobný postup výsadby

Drevinové brehové porasty za zakladajú sadbou 2 – 3 ročných silných škôlkovaných sadeníc, alebo 4 – 6 ročných odrastkov, dosahujúcich pri skupinových výsadbách výšku 1,0 m, pri rádových výsadbách 1,5 m. Pri nízkorastúcich vŕbach sa používajú prosté alebo zakorenené rezky dlhé 0,2 – 0,3 m, pri vŕbach a topoľoch kôlové sadenice o dĺžke 1 až 3 m.

Sadenice musia byť kvalitné, nevypučané, s dostatočne vyvinutým koreňovým systémom. Sadia sa sadenice prostokreňové, na extrémnych stanovištiach sú vhodnejšie sadenice zo zemným balom v kontajneroch pre celoročnú sadbu.

Pri vyzdvihnutí, preprave, zložení a manipulácii so sadenicami treba dbať na to, aby nezaschli alebo nevypučali ak ide o prostokoreňové sadenice. Pred vysádzaním treba prostokoreňové sadenice spolu so zemnými balmi, založiť do zemnej ryhy, zatieniť, podľa potreby zavlažovať a v čo najkratšom čase vysadiť.

Sadenice sa sadia jamkovou sadbou. Jamky sa hĺbia o rozmeroch zodpovedajúcich veľkosti koreňového systému vysádzaných sadeníc ručne alebo pomocou jamkovačov. Pre najbežnejšie vysádzané sadenice je rozmer jamky 0,3 x 0,3 x 0,4 m.

Pri hĺbení jamiek sa najskôr odstráni mačina a humózna vrstva pôdy, ktorá sa použije pre prvý zásyp koreňov. Sadenica sa umiestňuje, po skrátení koreňov, hladkým rezom do stredu vyhĺbenej jamky na podsyp z humóznej vrstvy asi 0,1 m hrubej, pričom koreňový kŕčik musí byť v úrovni terénu. Koreňový systém sadeníc sa zasypáva pôdou získanou výkopom jamky. Na sterilných pôdach, ktoré nemajú dostatok prístupných živín, korene sa z zasypávajú asi 10 kg humóznej pôdy z kompostu. Po vysadení sa sadenice obvykle prihnojujú Cereritom alebo kombinovaným hnojivom (NPK) v množstve okolo 100 g a polejú 5 – 20 l na kus podľa veľkosti sadenice a druhu zeminy, najlepšie do čiastočne zasypanej jamky.

Vysadené sadenice treba chrániť proti suchu, konkurencii buriny, ohryzu zverou, vetru a vodnému prúdu. Proti uchu a burine môžeme použiť nastielaciu plachtičku z biotextilného materiálu o rozmeroch 0,65 x 0,65 m. Plachtička obmedzuje rast buriny, znižuje výpar z pôdy a zvyšuje pôdnu vlhkosť v koreňovom priestore sadenice. Kladie sa na povrch pôdy okolo sadenice a upevňuje sa zaťažením kameňmi alebo skobami z oceľového drôtu. Pre tento účel možno použiť aj iné materiály s rovnakým účinkom. Na nastielanie možno použiť napr. kôru alebo rašelinu. So zreteľom na zabezpečenie ohryzu drevín drobnými hlodavcami nastielací materiál sa nemôže prihŕňať až ku kmeňu dreviny. Čerstvo vysadené sadenice v suchom období treba polievať v 14 – dňových intervaloch v množstve 20 l na sadenicu.

Ochrana sadeníc proti burine kosením okolo sadeníc sa uskutočňuje 2 – 3 krát ročne, minimálne počas 3 rokov. Pokosená burina sa kladie na povrch okolo sadenice, kde pôsobí obdobne ako nastielacia plachtička. Proti vetru a pôsobeniu vodného prúdu sa stabilita vysadenej sadenice zaisťuje kolom. Po každom vyššom prietoku sadenice vysadené na svahoch koryta treba uvolniť od nánosov a zachytených, vodou prinesených predmetov, a zakryť obnažený koreňový systém. Proti ohryzu zverou sa používa obaľovanie kmeňov pletivom, trstinou, prípadne inými obalmi, ktoré nesmú kontaminovať pôdu a vodu.

Najvhodnejším obdobím pre výsadbu sadení je jeseň (október – november) alebo skorá jar (marec – apríl) do doby vyrašenia. Ihličnaté dreviny, s výnimkou smrekovca, sa sadia na jar. Sadenice v kontajneroch je možné sadiť celoročne, a s výnimkou extrémnych teplôt, aj v letnom období a zime. Sadenice s dostatočným balom možno sadiť od konca augusta a na jar do doby intenzívneho rašenia. Nadzemnú časť listnatých drevín (stromov a krov) na jar treba skrátiť zrezaním o jednu tretinu až polovicu dĺžky koruny alebo dĺžky výhonkov pri kríkoch.

Uhynuté sadenice sa nahradzujú ihneď v ďalšom roku výsadbou silných odrastkov. Nahradzujú sa všetky uhynuté sadenice na svahoch koryta, pri plošnej výsadbe sa dosadzujú iba väčšie medzery.

Založenie porastov prirodzenou obnovou je vhodné pri tokoch, kde sa predpokladá nálet drevín v zodpovedajúcom rozsahu a druhovej skladbe. Tento spôsob je vhodný pri brehových porastoch, kde základnou drevinou je jelša. Podľa stanovištných podmienok však prirodzená obnova nastáva, s rôznou intenzitou, aj pri ďalších drevinách (napr. vŕba, topoľ, jaseň, javor, borovica, ruža šípková, trnka, krušina, baza čierna).

Podmienky pre prirodzenú obnovu (nálet) sa vytvoria tým, že na časti koryta vymedzenej pre založenie porastu (brehová hrana, horná časť svahu) sa neuskutočňuje údržba trávnatých porastov kosením.

• Priestorové usporiadanie brehových porastov sa navrhuje podľa funkcie, ktorú majú plniť. Zakladajú sa ako jednostranné alebo obojstranné, jednoradové, viacradové alebo plošné. Výsadba by však, pokiaľ je to možné uskutočniť, nemala byť v radoch (okrem výnimočných prípadov napr. v intravilánoch) a mala by svojím priestorovým usporiadaním a druhovou skladbou zodpovedať čo najviac prirodzenej brehovej vegetácii. Jednostranné brehové porasty sa navrhujú spravidla pri korytách, pri ktorých treba často odstraňovať nánosy. So zreteľom na obmedzenie intenzity zanášania a zarastania sa brehové porasty umiestňujú tak, aby plnili zatieňovaciu funkciu. Ak má brehový porast plniť funkciu biokoridoru, zakladá sa v páse o šírke aspoň 15 m.
• Pri brehových porastoch so stabilizačnou funkciou (opevnenie päty a svahov koryta) sú dreviny vysádzané tak, aby mali dostatočný priestor pre rozvoj koreňového systému. Optimálne rozmiestnenie pre väčšinu druhov drevín je preto 0,6 až 1,1 m nad hladinu trvalých prietokov vo vegetačnom období, alebo nad nevegetačným opevnením päty svahu. Dreviny znášajúce aj dlhšie trvajúce zaplavenie (napr. jelše, vŕby) je možné vysádzať až na úroveň hladiny trvalých prietokov. Odporúčaná vzdialenosť (spon) medzi jednotlivými drevinami je 1,3 až 2 m. Brehové porasty, zaisťujúce odolnosť svahov koryta, majú byť súvislé. U korýt opevnených polovegetačnými tvárnicami je možné umiestniť a ponechať dreviny v ich otvoroch (kazetách), pokiaľ to rozmery otvorov dovoľujú. Brehové porasty, najmä jelše, môžu byť výhodne založené sukcesiou pri zodpovedajúcej starostlivosti o porasty a prietočnosť koryta. Od tvrdého opevnenia a dlažby osadenej do betónu alebo na cementovú maltu sa dreviny umiestňujú vo vzdialenosti 1 m na šikmú výšku svahu.
• Dreviny sprievodných porastov sa sadia v hlbokých profiloch aj na svahy koryta, p plytkých profiloch do brehovej línie, stromy do vzdialenosti 2 až 4 m (pri topoľoch 6 m), kríky 0,5 až 1 m pri viacradovom usporiadaní v šachovnicovom spone. Sprievodné brehové porasty, zakladané mimo koryta toku za jeho brehovou líniou, môžu byť radové alebo plošné. Jedno alebo viacradové porasty vytvárajú nepravidelne sa striedajúce skupiny stromov nerovnakého vzrastu. Dĺžka skupiny stromov je 20 až 100 m, väčšie medzery medzi skupinami kríkov v spone 0,5 x 1 m. U vlnovitej trasy toku je vhodné umiestniť plošné porasty na strane konvexných brehov a vyrovnať nerovnosti hraníc pozemkov priľahlých k toku.
• Dôležitou zložkou skupinového porastu sú kríky. U širších skupín vytvárajú spodnú etáž pod stromami, u úzkych skupín sa umiestňujú pri ich okraji.
• Aby sa zabránilo zarastaniu drenáži, stromový brehový porast treba prerušiť vo vzdialenosti 10 m od drenáže. Krovinný porast sa prerušuje vo vzdialenosti 5 m od drenáže. Vzdialenosť drevinných brehových porastov od komunikačných objektov (napr. opier mostov) má byť najmenej 10 m. Od objektov v koryte toku sa odporúča minimálna vzdialenosť 5 m pre prístup k opravám, údržbe a manipulácii. Pri návrhu výsadby je treba rešpektovať podmienky pre kríženie a súbehy s vedeniami a komunikáciami.
• Voľba druhovej skladby závisí od účelu, ktorý má porast, a tiež od toho či ide o porast brehový alebo sprievodný.
• Na zakladanie brehových porastov mimo intravilánu sa používajú len dreviny domáceho pôvodu.

VEGETAČNÉ OPEVNENIA BREHOV

Zápletový plôtik je prácny a náročný na vyhotovenie. Rozoznávame jedno- a dvojradový zápletový plôtik. Vhodné použitie je pri miestnych úpravách a pri likvidácií povodňových škôd. Uprednostňujeme ho hlavne pri drobných tokoch.

Pri drobných tokoch sa umiestňuje priamo do päty svahu, pri väčších tokoch s trvale vyšším vodným stavom tesne nad hladinu vody vo vegetačnom období.

Zápletový plôtik vzniká prepletaním medzi kolmi vo vzdialenosti 60 cm a s priemerom 8-10 cm z vŕbového materiálu, do ryhy hlbokej do 30 cm. Na záplet sú vhodné živé vŕbové prúty, na konci 2-4 cm hrubé. Zápletový plôtik má pätu svahu chrániť, preto musí byť založený do takej hĺbky, ktorá zodpovedá vytvoreniu výmoľa v päte svahu. Hlbšie založenie volíme v konkávnych oblúkoch. Po zhotovení plôtika sa zo strany svahu dosype zemina, prípadne štrk, so sklonom povrchu 1:8.

Osadenie vŕbovými rezkami je najjednoduchšia metóda stabilizácie brehu. Volíme ju pri menších nátržiach, pričom je najlepšie zabezpečiť pätu svahu latovým plôtikom. Rezky sadíme v spone 30x30 cm až 50x50 cm. Smer volíme šikmo proti smeru prúdenia vody. V suchých pôdach rezky vsunieme do pôdy až po horný koniec, na vzduchu sa nechá len jedno očko. Vo vlhkých pôdach ponechávame rezky trčať 5-10 cm nad terén.

Vŕbová krytina predstavuje rýchly opevňovací prostriedok na veľkej ploche. Najvhodnejšia je na pokrytie nestabilných štrkov. Výhodou vŕbovej krytiny je jej pôsobenie hneď po uložení, pričom predstavuje vhodnú mechanickú ochranu brehu.

Na jej zhotovenie používame vyzreté, čo najdlhšie (2-3 m), priame, slabo rozvetvené prúty z kríkovitých druhov vŕb. Sklon volíme 1:1,5,1:2 až 1:3 kolmo na os toku. Prúty kladieme vedľa seba s medzerami 3 cm v jednej (na menej namáhaných úsekoch) alebo vo viacerých vrstvách (na ohrozených úsekoch alebo konkávach).

Položené vŕbové prúty upevňujeme o svah rôznymi technickými spôsobmi, ktoré volíme podľa stupňa namáhania vodným prúdom. Pri bystrinách a potokoch silnejšie konce ukladáme do pozdĺžnej ryhy na dne s hĺbkou 30-50 cm. V menej namáhaných úsekoch postačuje upevnenie pomocou kolov dĺžky 1 m. Rozostup upevňovacích kolov volíme max. 1 m. Vŕbové prúty postačuje ukotviť k zemi drôtom. V miestach, kde je nebezpečie tvorby výmoľov v päte svahu, je potrebné pätu zabezpečiť latovým plôtikom, ktorého výšku volíme podľa stupňa ohrozenia. V priamych tratiach s 2 latami, v konkávnych oblúkoch aj viac. Upevnené prúty chránime pred vysychaním pokrytím vrstvou zeminy v hrúbke 3-5 cm. Na chudobných pôdach je vhodné vykonať podsyp aj pod prúty. Podsyp a zásyp je vhodné vykonávať až po jarných zvýšených prietokoch. Je potrebné použiť zeminu bez vyššieho obsahu semien burín.

Oživený zrub patrí medzi často využívané spôsoby opevnenia brehov. Jeho konštrukcia je vhodná hlavne na zaistenie kratších brehových výmoľov, môže sa však použiť aj na opevnenie brehov v súvislých vegetačných úpravách, tam kde je breh vystavený zvýšenému namáhaniu brehov.

Oživený zrub tvorí niekoľko radov laťových plôtikov umiestnených nad sebou tak, aby spojnica horných radov mala potrebný sklon. Na laty sa používa drevená guľatina priemeru 10 cm, ktorá sa pribíja ku kolom s priemerom 12 cm a dĺžkou 1,5 - 2,5 m. Pri prvom rade laťkového plôtika musia byť min. 3 rady pod dnom. Medzi horné dve laty sa vkladá vrstva živého vŕbového klestu. Skrátené vŕbové prúty sa ukladajú šikmo do svahu, silnejším koncom smerom k toku a zasypávajú sa zeminou v hrúbke 5 –10 cm. Ak sa zhotovuje oživený zrub v brehových nátržiach, buduje sa konštrukcia zrubov súčasne s vyplňovaním nátrže sypaninou.

Oživený rošt je vhodné použiť pri úpravách tokov na opevnenie násypov založených na výmoľoch, pri stabilizácii brehových nátrží pri bystrinných tokoch alebo pri dlhých násypových svahoch pri väčších tokoch. Hlavnú kostru opevnenia tvorí drevený rošt. Pri krátkych svahoch sa používa drevo schopné tvoriť výmladky, pri dlhších svahoch nevýmladkové dreviny. Zvislé a vodorovné prvky sa spájajú kovovými skobami a klincami. Jednotlivé roštové polia osádzame vŕbovými rezkami, prípadne vypĺňame vŕbovými vetvami presypanými zeminou. Drevená konštrukcia poskytuje svahu vhodnú stabilitu, po jej rozložení stabilizačnú funkciu preberá vzrástla vegetácia.

Pri tokoch s nižšou hladinou vo vegetačnom období je vhodné v päte svahu zaistiť dôkladnejšie opevnenie. Najvhodnejšia je kamenná rovnanina.

Oživený kamenný zához patrí medzi najčastejšie používané spôsoby vegetačného opevnenia päty svahu brehov vodných tokov. Jeho výhody sú v jednoduchosti zhotovenia (potrebná mechanizácia) a v maximálnej miere účinnosti ochrany pred eróziou. Vyznačuje sa vysokou mierou odolnosti pri povodňových prietokoch. Pri vzniku výmoľa v dne sa táto pružná konštrukcia dokáže vzniknutému stavu prispôsobiť.

Existujú dva spôsoby vyhotovenia kamenného záhozu. Lomový (príp. miestny) kameň ukladáme na upravený svah, príp. do výmoľa a povrchovú vrstvu upravíme do požadovaného sklonu. Odporúča sa založenie záhozu pod úroveň dna, do vyhĺbenej ryhy. Uložený kameň je vhodné upraviť preštrkovaním, prípadne pohodením vrstvy štrku na povrch. Do medzier medzi kameňmi vkladáme vŕbové odrezky alebo koly. V preštrkovanom záhoze sa zachytávajú splaveniny, ktoré majú pozitívny vplyv na zakorenenie použitého materiálu.

Druhý spôsob zhotovenia je ukladanie kameňa na podložku z vŕbových prútov. Odporúčaná hrúbka vrstvy prútov je 20 – 30 cm. Vetvy môžu byť rozkonárené. Takto zhotovený zához nie je nutné preštrkovávať. Vŕbový porast zakrýva neestetický vzhľad záhozu a zvyšuje drsnosť brehov.

Oživená kamenná rovnanina sa zakladá pod úroveň dna do ryhy. Povrch tvoria väčšie kamene, vnútorný priestor môže byť vyplnený menším kamenivom. Vzniknuté priestory medzi kameňmi sa vypĺňajú hlinou a prútmi vŕb (odrezky, koly), hrubším koncom smerom von, aby sa dosiahla väčšia drsnosť. Kamenná rovnanina sa používa pri rozsiahlejších úpravách. Vytvára vhodnú stabilizačnú oporu pre svah brehu.

ÚDRŽBA BREHOVÝCH PORASTOV

Údržba trávnatých porastov

Pri údržbe trávnatých porastov je vhodné zvoliť techniky, ktoré podporujú odnožovanie tráv, hustnutie drnu, zlepšujú vytrvalosť porastu a obmedzujú rast burín. Základnými zásahmi sú kosenie, dosievanie a hnojenie porastov.

Kosba sa doporučuje 1 až 2-krát ročne. Pri kosení a odstraňovaní pokosenej trávy sú svahy ochudobňované o živiny, a preto je potrebné trávnaté porasty prihnojovať vhodnými hnojivami. Je potrebné dbať na možné ovplyvnenie kvality vody v toku spláchnutými hnojivami.


Údržba stromovitých a krovitých brehových porastov

Pred rozhodnutím sa o spôsobe starostlivosti o brehové porasty je potrebné stanoviť si motívy a ciele starostlivosti. Môžu to byť napr. požiadavky protipovodňovej ochrany (strom alebo ker môžu negatívne ovplyvniť prietok). Stromy tiež obmedzujú prístup mechanizácie k toku, znižujú kapacitu koryta a zvyšujú jeho drsnosť.

Motívom starostlivosti môžu byť aj vodohospodárske a ekologické ciele. Dôraz pri starostlivosti o dreviny by mal byť zameraný skôr na ich údržbu ako na odstraňovanie, ktoré by malo byť posledné možné riešenie. Vždy je potrebné pokúsiť sa zachrániť jestvujúcu vegetáciu. Strom je rýchlejšie zoťať, ako pracovať s mechanizmami okolo neho, no nie je to dôvod na jeho zoťatie. Dospelé stromy a kry sú hlavnou súčasťou brehových a sprievodných porastov a nie je možné ich rýchlo nahradiť.

Pri rozhodovaní sa o spôsobe starostlivosti je potrebné vedieť o regeneračných schopnostiach drevín (tvorba výmladkov). Pri vyrúbaní súvislej rady stromov sa porast pravdepodobne znovu obnoví. Tento však môže znamenať väčšiu prekážku pre prietok vody (veľká hustota výmladkov). Na druhej strane výrub môže znamenať zlepšenie podmienok pre určité živočíchy a zlepšiť prístup mechanizácie k toku.

Pri údržbe stromovej vegetácie je možné odstraňovať jednotlivé vetvy, zmladzovať stromy, zrezávať korunu na hlavu alebo úplne likvidovať jednotlivé stromy.

Pri odstraňovaní vetiev, vytvárajúcich povodňové riziko, sa odstraňujú hlavne vetvy rastúce nad korytom toku. Tieto môžu zachytávať plávajúce predmety a tým zhoršovať odtokové charakteristiky toku. Uprednostňuje sa zmladzovanie a zrezávanie na hlavu.
v Zmladzovanie je tradičný spôsob starostlivosti o stromy. Zmladzovať je možné jedine stromy so schopnosťou tvoriť výmladky pri zrezaní na koreň. V minulosti takto obhospodarované porasty tvorili zdroj paliva a materiálu vhodného na údržbu toku, prípadne pre košikárske výrobky. Pravidelne orezávané výmladky dorastajú, a tvoria tak mnohokmenný porast. Pri zrezávaní môžeme ponechať jeden najsilnejší konár a ostatné zrezať. Ponechaný konár začne vytvárať budúci kmeň. Pri periodickom zmladzovaní sa stínajú celé plochy porastov. Výhonky (aj najsilnejšie) sú pravidelne odstraňované v intervaloch 10 až 15 rokov. Voľba intervalu závisí od druhu vyskytujúcich sa drevín. Zmladzovaná vegetácia vytvára hustý a odolný kryt chrániaci brehy. Pri zmladzovaní dlhých úsekov by však mali zostať zachované skupiny stromov.

Zrezávanie na hlavu znamená zrezanie kmeňa stromu vo výške min. 2 m nad terénom. Hlavové stromy, podobne ako zmladzované, poskytujú palivo, košikárske prútie alebo materiál na údržbu koryta. Na hlavu môže byť zrezaná väčšina listnatých drevín, hlavne však vŕba a jaseň. Cyklus orezávania závisí od druhu stromu a od použitia získaného dreva. Odporúča sa 5 až 10-ročný cyklus pre produkciu dreva, no pri záujme o zachovanie bohatého spoločenstva organizmov v korunách a o vzhľad stromu môžu byť hlavy orezávané v 20 až 30-ročnom cykle. Pokiaľ má byť orezaný dlhý úsek toku, je vhodné vykonať ho po etapách, a zamedziť tak nepriaznivému vzhľadu krajiny.

Celá koruna musí byť orezaná na jeden krát, nie je vhodné orezávať len niektoré vetvy. Čiastočný rez môže viesť k rozlomeniu stromu. Hlavy je vhodné zakladať pri priemere stromu okolo 30 cm (pri starostlivom ošetrení aj viac).

Pravidelné orezávanie hláv zamedzuje rozlomeniu stromu, znižuje riziko upchatia koryta a predlžuje životnosť stromov. Takto obhospodarovaná vŕba sa môže dožívať 200 rokov (zahraniční autori uvádzajú až 1 000 rokov), čo je v mnohých prípadoch viac ako životnosť v súčasnosti uprednostňovaných opevnení.

Prebierka a likvidácia je zriedka vhodné riešenie. Likvidácia stromov môže byť z vodohospodárskych dôvodov – zvýšenie prietočnej kapacity koryta. Často by však postačovalo orezanie nižšie rastúcich vetiev.

Starostlivosť o stromy a kry vyžaduje odborné posúdenie. Niektoré stromy môžu vyzerať nestabilne, to však neznamená, že sú naozaj nestabilné a je potrebné ich vyrúbať. Tiež platí, že brehové porasty nie sú zamerané hlavne na produkciu dreva, ale predovšetkým na ochranu brehov proti erózii. Pre zachovanie kontinuity biotopov je najlepšie zásahy vykonávať častejšie a v menšom rozsahu. Úplné odstránenie biotopu má vplyv nielen na vzhľad toku, ale aj na živočíchy a rastliny. Údržba by mala prebiehať od novembra do marca, mimo vegetačnej sezóny. Dreviny majú v tomto období lepšie podmienky na prežitie zásahov. Vo vegetačnej sezóne by sa mali prevádzať len ľahšie zásahy.

Z dôvodu dokonalej ochrany brehov bez nepriaznivého ovplyvnenia prietoku vody v koryte, je potrebné krovité porasty vŕb udržiavať v optimálnej hustote a musia byť dostatočne pružné. Tento stav vyžaduje zrezávanie vŕbových prútov pri rýchlo rastúcich druhoch vždy po 2 až 3 rokoch, pri pomalšie rastúcich druhoch po 6 až 7 rokoch. Ak to dovoľujú hydraulické podmienky, je vhodné zachovať súvislý porast aspoň na jednom brehu, prípadne zachovať pásy porastov striedavo raz na jednom a raz na druhom brehu.