Mokrade majú význam pre zachovanie biodiverzity, odstraňujú z vody živiny, atď.
Mokrade majú význam pre zachovanie biodiverzity.
Bohatstvo živých organizmov je podmienené pestrosťou stanovíšť vznikajúcich v závislosti od hladiny podzemnej vody a dĺžky záplav. Niekoľkocentimetrový rozdiel je často hranicou medzi životom a smrťou početných druhov rastlín a živočíchov. Žiadny druh nežije izolovane, ale je spojený množstvom väzieb s inými druhmi tohto ekosystému. Vytvára sa tak zložitá sieť vzájomných vzťahov. Často vypadnutie jedného významného druhu môže spôsobiť nenapraviteľné poškodenie celého systému. Naše poznatky nám neumožňujú predpovedať, čo sa stane v prípade, keď človek zasiahne do tohto krehkého ekosystému.
Mokrade veľmi účinne odstraňujú z vody živiny, predovšetkým dusík a fosfor, a tým zabraňujú ich nadmernému hromadeniu.
Rastúca vegetácia využíva odobraté živiny z vody na stavbu svojho tela. Výsledkom je efektívne odstránenie nadbytku živín z vody, a tým zabránenie eutrofizácii.
Mokrade fungujú ako účinné čističky chemických a organických odpadov.
Niektoré rastliny mokradí sa používajú ako súčasť čističiek odpadových vôd (napr. škripina Scirpus validus - je patentovaná v Nemecku Ústavom Maxa Plancka). Ako mokrade pomáhajú zlepšovať kvalitu vody, možno uviesť na príklade močiara Tinicum (250 ha), ktorý leží pri Philadelphii (USA). Každý deň odstráni z vody 4,9 tony fosforu, 4,3 tony amoniaku a obohatí vodu 20 tonami kyslíka.
Mokrade spomaľujú veľké vody a znižujú prúdenie.
Tým zachytávajú sedimenty, v ktorých sú absorbované živiny, pesticídy, ťažké kovy a ďalšie toxické odpady. Potom sa uplatňuje ich samočistiaca schopnosť.
Mokrade patria k najproduktívnejším ekosystémom na svete.
Vegetácia mokradí veľmi účinne využíva slnečnú energiu. Prostredníctvom fotosyntézy rastliny využívajú svetlo na tvorbu biomasy a pritom produkujú kyslík. Táto biomasa slúži ako potrava pre obrovské množstvo vodných aj suchozemských živočíchov.
V prírodných podmienkach chránia mokrade krajinu pred záplavami.
Zachytávajú povodňové vlny, spomaľujú rýchlosť vody a znižujú výšku vĺn. Zachytenú vodu mokrade potom pomaly vypúšťajú. Týmto spôsobom prispievajú k časovému posunu vrcholov záplav na prítokoch riek tak, že nedosiahnu hlavný tok v tom istom čase. Táto funkcia má obrovský význam predovšetkým v husto osídlených oblastiach. Reguláciami, napriamovaním tokov a zmenšovaním zaplavovaného územia hrádzami prichádza rieka o svoju prirodzenú dynamiku. Tento stav možno prirovnať k situácii, keď si oblečiete príliš úzky kabát. Pri prvom prudšom pohybe niekde praskne.
Svojou polohou medzi vodným a suchozemským prostredím chránia mokrade vyššie položenú krajinu pred eróziou.
Mokraďová vegetácia môže redukovať brehovú eróziu viacerými spôsobmi: spevňovaním brehu koreňovou sústavou, tlmením povodňových vĺn a spomaľovaním prúdenia trením. Veľmi dobrými stabilizátormi brehov riek sú najmä stromy.
Mokrade sú pre ľudskú spoločnosť významným zdrojom povrchovej a podzemnej vody.
Slúžia ako jej zásobáreň, ktorá sa napĺňa v čase nadbytku a v čase nedostatku sa postupne odčerpáva. Produkujú veľké množstvo dreva, sena a trstiny - tradičné materiály využívané odpradávna. Mokré lúky sa využívajú ako pasienky. Mokrade sú rajom pre rybárov a poľovníkov. Predovšetkým v nížinách priťahujú mnohých návštevníkov rôznorodosťou stanovíšť a druhovou pestrosťou. Na Slovensku sa ich rekreačný potenciál doteraz využíva veľmi málo.
Svojím významom pre krajinu a svojou dynamikou predstavujú ideálny objekt pre široký rámec výchovno-vzdelávacích aktivít.
Tento posledný bod je pre zachovanie a obnovu mokradí možno najvýznamnejší, pretože zmeniť postoj širokej verejnosti k mokradiam možno predovšetkým prostredníctvom jej vzdelávania a výchovy.
Článok vyšiel v rámci seriálu
Mokradné ekosystémy.