Jednu z nich predstavujú vrbiny nachádzajúce sa na mladých naplaveninách lemujúcich brehy vodných tokov na ich strednom a hornom úseku. Sú ovplyvňované častými povrchovými záplavami (v jarnom období alebo pri prudkých zrážkach) a prúdiacou podzemnou vodou. Pôdy sú pomerne štrkovité a kamenisté, najmä na horných tokoch.

V pahorkatinových a podhorských oblastiach najčastejšie nájdeme vŕbu purpurovú (Salix purpurea), vŕbu trojtyčinkovú (Salix triandra), ktorej kôra sa olupuje v tenkých plochých šupinkách, a vŕbu košikársku (Salix viminalis), ktorá, ako už názov hovorí, sa používa na pletenie košíkov, pretože jej konáre sú veľmi pružné.

Vo vyšších polohách, v horskom stupni a v niektorých kotlinách stredného a severného Slovenska, sa pozdĺž brehov bystrín a potokov tiahnu úzke nesúvislé porasty s vŕbou sivou (Salix elaeagnos) a vŕbou purpurovou (Salix purpurea). Druhové zloženie je veľmi pestré. Nachádzame tu mnohé vlhkomilné druhy ako pichliač potočný (Cirsium rivulare), túžobník brestový (Filipendula ulmaria) s omamne voňajúcimi bielymi kvetmi, pakost močiarny (Geranium palustre) a deväťsil lekársky (Petasites hybridus). Na miestach so štrkovými naplaveninami, kde sa nestihla vytvoriť súvislejšia vrstva pôdy, nachádzame porasty myrikovky nemeckej (Myricaria germanica), ktoré tu nahrádzajú porasty vrbín.

V čistých bystrinách bohatých na kyslík žije pstruh obyčajný potočný (Salmo trutta). Je to jedna z troch foriem pstruha obyčajného (potočná, jazerná a morská). Prudšie tečúce vody obľubuje hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus). Okrem rýb je skvelým plavcom aj dulovnica väčšia (Neomys fodiens). Patrí k hmyzožravcom a je veľmi dravá. Loví larvy vodného hmyzu, žubrienky a obojživelníky. Jej príbuzný, piskor horský (Sorex alpinus), sa dokáže šplhať po steblách tráv, pričom sa ich pridržiava chvostom. Je to vzácny druh, pretože je veľmi citlivý na znečistenie a narušenie stanovišťa ľudskou činnosťou. V prípotočných vrbinách na zemi hniezdi svrčiak riečny (Locustella fluviatilis). Možno ho len ťažko zbadať, jeho hlas je podobný hmyzu a ozýva sa v noci.

Krovinné vrbiny majú veľký význam pri spevňovaní pôdy na mladých riečnych naplaveninách, urýchľujú sedimentáciu a zabraňujú vodnej erózii. Spoločenstvá sú ohrozované reguláciou vodných tokov.

Druhú skupinu krovinných vrbín nachádzame v blízkosti starých vodných nádrží, bývalých riečnych meandrov a korýt, odrezaných ramien, ktoré postupne zarastajú vegetáciou. Stanovištia sú ovplyvnené vysokou hladinou podzemnej vody alebo stagnujúcou povrchovou vodou. Často tu dochádza k tvorbe rašeliny. Hlavnou krovinou je tu vŕba popolavá (Salix cinerea), ktorá tvorí typické „bochníky“, častá je krušina jelšová (Frangula alnus) a zriedkavejšie môžeme nájsť aj vŕbu päťtyčinkovú (Salix pentandra) a vŕbu ušatú (Salix aurita). Tieto vrbiny často susedia s trsťovými a ostricovými porastami, ktoré podrobnejšie popisujeme na inom mieste. Na kyslejších miestach s nižším obsahom živín sa dobre darí rašelinníkom, ktoré miestami vytvoria súvislú pokrývku. Môžeme tu nájsť niektoré vzácnejšie druhy ako, nátržnicu močiarnu (Comarum palustre) a páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium).

---

Článok vyšiel v rámci seriálu Mokradné ekosystémy.