Naši predkovia už od nepamäti klčovali lesy a premieňali ich na lúky a pasienky. Toto sa dialo od nížin až po horský stupeň. Dnes sú ich najčastejším miestom výskytu nivy potokov a riek.

Najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú existenciu vlhkých lúk, sú záplavy, výška hladiny podzemnej vody a pravidelnosť kosenia. Nadmorská výška taktiež podmieňuje výskyt rastlinných a živočíšnych druhov. Kým v nížinách prevládajú trávy, v stredných polohách je pomer tráv a bylín vyrovnaný, v podhorských a horských oblastiach hrajú prím vysoké byliny.

Na prvý pohľad pôsobia lúky stále rovnako, ale stačí jedno suché leto, aby prevládli kvetnaté druhy nad trávami. Málokomu by prišlo na um, že druhová bohatosť lúk závisí aj od činnosti malých zemných hlodavcov a mravcov. Ak sa vyberiete na lúky mimo vegetačného obdobia, prekvapí vás, že lúka je posiata množstvom mravenísk a dier od hlodavcov. Činnosť mravcov a hlodavcov má veľký význam, pretože obnažujú pôdu, na ktorej sa uchytávajú konkurenčne slabšie druhy. Zároveň sa takto vynášajú na povrch semienka druhov, ktoré mohli v pôde odpočívať aj celé roky. Tým sa druhová pestrosť lúk neustále obnovuje.

Typickými druhmi tráv sú psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), lipnica lúčna (Poa pratensis), pýr plazivý (Elytrigia repens) alebo bezkolenec belasý (Molinia caerulea). Na jar sú lúky zakvitnuté žerušnicou lúčnou (Cardamine pratensis), iskerníkom prudkým (Ranunculus acris) a v najvlhkejších miestach rastie záružlie močiarne (Caltha palustris). V lete sa objavuje kosienka farbiarska (Serratula tinctoria) a krvavec lekársky (Sanquisorba officinalis). Z ohrozených druhov je nápadný modrokvitnúci a trsnatý kosatec sibírsky (Iris sibirica). Pre vlhké lúky sú typické aj rôzne druhy pichliačov, z ktorých najbežnejším v podhorských a horských oblastiach je pichliač potočný (Cirsium rivulare).

Horec pľúcny (Gentiana pneumonanthe)je dnes už veľmi vzácny druh. Ale ešte vzácnejší je druh motýľa modráčika (Maculinea alcon), ktorý žije iba na tejto rastline. Samička kladie vajíčka na horec, ktorým sa živia mladé húsenice. Staršie húsenice žijú v mraveniskách na úkor svojich hostiteľov. Živia sa larvami a kuklami mravcov a mravcom za to poskytujú výlučky svojich žliaz, ktorými sa mravce opíjajú. Húsenice sa v mravenisku aj zakuklia bez toho, aby ich hostitelia napádali.

Pre vtáky zaplavované lúky slúžia nielen ako hniezdisko, ale aj miesto, kde hľadajú potravu. Žijú tu vtáčie druhy vyslovene špecializované na vlhké lúky. Z hniezdičov môžeme menovať - trasochvosta žltého (Motacilla flava), celosvetovo ohrozeného chrapkáča poľného (Crex crex), ktorého môžeme len ťažko zbadať, ale o to ľahšie ho možno počuť. Vydáva veľmi silné zvuky, ktoré znejú ako „crex, crex...“, čo vystihuje aj jeho latinský názov. Potravu tu nachádzajú bociany biele (Ciconia ciconia), volavky popolavé (Ardea cinerea) a snehobiele volavky biele (Egretta alba), z dravcov haje červené (Milvus milvus). Nápadnejším druhom sú žeriavy popolavé (Grus grus), ktoré sa tu zastavujú počas jarnej migrácie. Na pasienkoch s osamelými stromami nachádzajú vhodné stanovištia vzácne a chránené dudky chochlaté (Upupa epops) s charakteristickým chochlíkom vejárovito postavených pier na hlave.

Vlhké lúky z hľadiska druhovej rozmanitosti patria k najbohatším mokradiam v miernom pásme. Málokto si uvedomuje, akou dokonalou čističkou vody sú zaplavované lúky. Ich produkcia biomasy (sena) v priaznivých rokov presahuje 10 ton na hektár. Ak poľnohospodári zoberú seno zo zaplavovaných lúk, odoberú z 1 km2 približne 20 ton dusíka a 2 tony fosforu, ktoré tam priniesla znečistená voda.

Kým vlhké lúky na nížinách boli v minulosti často vysušované a rozorávané, v podhorských a horských oblastiach trpeli hlavne intenzívnym pasením. Obnoviť druhovo bohatú vlhkú lúku nie je jednoduché. Ak sa o to poľnohospodári pokúšali, používali pri tom bežne dostupné zmesi tráv a ďatelinovín. Tieto druhy však nepochádzali z mokraďových podmienok, a preto tu neboli schopné prežiť. Prázdne miesta veľmi rýchlo obsadia buriny, ktorých sa ťažko zbavujeme.

---

Článok vyšiel v rámci seriálu Mokradné ekosystémy.