Sú najvyššie položenými mokraďami na Slovensku. Hornú hranicu rozšírenia majú v Tatrách v hornej časti alpínskeho stupňa v nadmorskej výške nad 2 000 m.
Dolnú hranicu pre ne predstavuje hranica lesa. Nachádzame ich v blízkosti potokov a plies, pod skalnými stenami a na miestach, kde sa dlho drží sneh.
Pri vysokohorskej túre ich nemôžete prehliadnuť, pretože rastliny sú tu nápadne vyššie a tvoria veľké listy, čo ich predurčuje na vytváranie potravnej základne nielen pre kamzíky a svište, ale aj pre mnohé iné živočíchy. Tieto vlhké a mokré stanovištia vynikajú aj vysokým bohatstvom rastlinných a živočíšnych druhov.
Charakter týchto nív veľmi často určujú širokolisté „lopúchotvaré“ byliny ako mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariae) a deväťsil Kablíkovej (Petasites kablikianus), k ich pravidelným sprievodcom patria prudko jedovaté prilbice (
prilbica tuhá – Aconitum firmum), ktorých jed „akonitín“ patrí k najprudším rastlinným jedom vôbec. Podobné listy ako prilbice majú
stračonôžka vysoká (Delphinium elatum) a
stračonôžka tatranská (Delphinium oxysepalum), ktorých zvláštne tvarované kvety často obdivujú milovníci hôr. Stračonôžka tatranská je tatranský endemit. Zvláštnosťou je aj archangelika lekárska (litvor, Archangelica officinalis), ktorá je pozostatkom treťohôr. Ľudia oddávna využívali jej koreň na prípravu alkoholického nápoja s liečivým účinkom „litvoruvky“. Veľké žlté kvety kamzičníka rakúskeho (Doronicum austriacum) priťahujú pozornosť nielen ľudí, ale ako hovorí názov, aj kamzíkov.
Mokrade vysokobylinných nív musia čeliť prudkej vodnej erózii, ktorá je tu hlavne počas prudkých letných búrok veľmi vysoká. Kto zažil búrku v horách, vie si predstaviť, aké prudké prívaly sa rútia do dolín. Ich sila dokáže premiestňovať stokilogramové balvany. Mokrade vysokobylinných nív sú prvé, ktoré im čelia, spomaľujú vodu a chránia brehy potokov pred eróziou. Ich poškodenie signalizuje zakalená voda v horskej bystrine už počas menších zrážok.
V minulosti vysokobylinné nivy ohrozovala nadmerná pastva, v súčasnosti je to hlavne nekontrolovaná turistika a znečistenie tokov spôsobené vysokohorskými chatami. Napriek tomu je stav týchto mokradí pomerne dobrý, a to aj vďaka tomu, že sa zväčša nachádzajú v chránených oblastiach našich hôr.
Článok vyšiel v rámci seriálu
Mokradné ekosystémy.