Sú však druhovo veľmi chudobné, pretože trsť si vydobyje absolútnu prevahu a vytvára takmer monokultúru. Jej koreňová sústava tvorí pod povrchom pôdy hustú spleť, do ktorej už ťažko preniknú korene iných rastlín. Na jej steblách sa kde-tu ovíja povoja plotná (Calystegia sepium). Osídľujú zazemnené riečne ramená, terénne zníženiny s vysokou hladinou podzemnej vody a často ich nachádzame pri vodných nádržiach. Na Slovensku sú rozšírené hlavne v nížinách, ale zasahujú aj do podhorského stupňa.

Pre vodné vtáctvo predstavujú tieto porasty úplný raj, pretože tam nachádzajú výborné podmienky druhy, ktoré nemôžu hniezdiť nikde inde. Ich úzka spojitosť s tŕstím je často vyjadrená aj v ich pomenovaní: trsteniarik veľký (Acrocephalus arundinaceus), fúzatka trstinová (Panurus biarmicus) alebo strnádka trstinová (Emberiza schoeniclus). Stále vzácnejšia je potápka čiernokrká (Podiceps nigricollis). Trsťové porasty sú aj miestom, kde lovia netopiere. Dôvodom je rojaci sa hmyz. Aj druhy hmyzu vyvíjajúce sa v larválnom štádiu vo vode sa v ďalších úsekoch svojho života ukrývajú v porastoch tŕstia, kde nachádzajú vhodnú ochranu pred vetrom a kolísaním teplôt. Na pokojnej, chránenej vodnej hladine medzi stonkami tŕstia nájdeme vajíčka, žubrienky i dospelé jedince zelených druhov skokanov (Rana), ropuchy bradavičnatej (Bufo bufo), kunky červenobruchej (Bombina bombina) i rosničky zelenej (Hyla arborea).

Odumieraním prispieva trsť k tvorbe rašeliny. Okrem toho sa trsť používa pri výrobe celulózy, rohoží, košíkov a tašiek. V minulosti sa často využívala pri stavbe domov a plotov, pretože porasty trsti boli omnoho viac rozšírené.

Medzi trsťou a otvorenou vodnou hladinou sa vytvárajú súvislejšie porasty vlhkomilných rastlín. Svojím tmavozeleným rúchom nás zaujme elegantný škripinec jazerný (Schoenoplectus lacustris). Ostrice sú charakteristické tuhými žliabkatými listami a ostrým okrajom, na ktorom sa môžeme porezať. Ich typickým predstaviteľom je ostrica pobrežná (Carex riparia). Na steblách pálky širokolistej (Typha latifolia), ktorú poznáme podľa valcovitého súkvetia v tvare cigary, a steblovky vodnej (Glyceria maxima) sa vyhrievajú rosničky zelené. Trsti je veľmi podobná veľká tráva, chrastnica trsteníkovitá (Phalaroides arundinacea).

Trsť sa svojou schopnosťou ľahko šíriť (či už semenami roznášanými vetrom, alebo výbežkami) stala druhom, ktorý ľahko obsadzuje stanovištia v medzihrádzových priestoroch, v blízkosti vodných tokov, priehrad a rybníkov. Trsť znáša veľké výkyvy hladiny podzemnej vody až po dočasné úplné vysušenie. To je dôvodom, prečo ju môžeme vidieť aj pri cestách, železniciach, a iných človekom ovplyvnených stanovištiach. V tomto prípade však nemožno hovoriť o mokradi.

Rastliny, ktoré sú plne prispôsobené na život vo vodnom prostredí, nazývame hydrofyty. Rastú vo vode, ktorej hĺbka dosahuje maximum dva metre a počas roka kolíše. Dobre znášajú zmeny svetelných, trofických a hydrologických podmienok. Vyskytujú sa v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách, ako sú odrezané riečne ramená, terénne zníženiny, plytké jazerá, pomaly tečúce potoky, kanály a umelé materiálové jamy.

---

Článok vyšiel v rámci seriálu Mokradné ekosystémy.