BIO spotrebiteľ

Spoločenstvá vodných rastlín

04.10.2006 00:33
Medzi druhovo najchudobnejšie patria spoločenstvá vodných rastlín, ktoré sú voľne pohyblivé a nie sú zakorenené na dne.
Typický druh, ktorý všetci poznáme, je žaburinka menšia (Lemna minor). Niekedy, ak je vo vode príliš veľké množstvo živín, pokryje celú vodnú hladinu. Často sa vyskytuje spolu so spirodelkou mnohokoreňovou (Spirodela polyrrhiza), ktorá je väčšia a zo stredu lístka jej vyrastá množstvo koreňov, ktorými prijíma živiny z vody. Podobnou rastlinou je drobuľka bezkoreňová (Wolffia arrhiza), ktorá je veľmi vzácna a vyskytuje sa iba v najteplejších oblastiach Slovenska. Ako už vyjadruje aj jej názov, patrí medzi naše najmenšie rastlinky. Bublinatka obyčajná (Utricularia vulgaris) patrí k mäsožravým rastlinám. Premeneným mechúrikovitým listom rozkladá drobné živočíchy. Zimu prežíva na dne vo forme zimných pupeňov a na jar sa dvíha k hladine, kde pokračuje vo svojom vývine. Spolu s týmito rastlinami sa vo vode nachádza aj veľké množstvo mikroskopických siníc a rias, ktoré produkujú kyslík a sú potravou pre vodné organizmy.

Ďalšiu skupinu vodných rastín reprezentujú druhy, ktoré sú zakorenené na dne, ale ich listy plávajú na vodnej hladine. Sú vystavené intenzívnemu slnečnému žiareniu, ktorému dobre odolávajú pomocou voskovej vrstvičky na povrchu listu. Každého poteší pohľad na ozdobné kvety lekna bieleho (Nymphaea alba) a leknice žltej (Nuphar lutea). Leknovec štítnatý (Nymphoides peltata) patrí k veľmi ohrozeným druhom. Semená majú na okraji háčiky, pomocou ktorých sa môžu prichytiť na telo vodných živočíchov a šíriť sa. Ale ani toto prispôsobenie nepomáha, prírodných stanovíšť, kde môže tento druh prežívať, je stále menej. Lekno, leknica aj leknovec sa pestujú aj ako okrasné rastliny. Medzi najčastejšie vodné rastliny patria červenavce, ktoré žijú ponorené vo vode. Červenavec plávajúci (Potamogeton natans) má nenápadné zelenožlté súkvetie, ktoré vyčnieva nad hladinu a je vetroopelivé. Niekedy nás zaujme vodná hladina posiata množstvom drobných bielych kvetov. Sú to určite kvety močiarky (Batrachium), ktorá má u nás viacero druhov. Močiarka vodná (Batrachium aquatile) má dva typy listov. Listy, ktoré sú pod hladinou vody, sú nitkovité a listy, plávajúce na hladine, sú celistvookrajové. Je to jedno z prispôsobení sa rastlín vodnému prostrediu.

Medzi porastom vodných rastlín sa ukrývajú, hľadajú potravu a vyvádzajú mláďatá rôzne druhy kačíc - kačica divá (Anas platyrhynchos) a chochlačka vrkočatá (Aythia fuligula), lysky čierne (Fulica atra) a sliepočky vodné (Gallinula chloropus). Stojaté vodné plochy s plávajúcou vegetáciou sú ideálnym domovom pre čoríky. Čorík čierny (Chlidonias niger) a čorík bahenný (Chlidonias hybridus) hniezdia na plávajúcich ostrovčekoch vodných rastlín. Medzi vodnými rastlinami nachádza úkryt mimoriadne vzácny druh ryby, blatniak tmavý (Umbra krameri). Jeho početnosť sa v ostatných tridsiatich rokoch podstatne znížila. Príčinou je zánik jeho prirodzených stanovíšť v dôsledku vodohospodárskych úprav a znečisťovanie vody. Nad vodnou hladinou lietajú šidlá, napríklad šidlo pestré (Aeschna mixta), ktoré patria medzi najlepšie lietajúci hmyz. Umožňuje im to štíhly, aerodynamický tvar tela. Všetky krídla majú rovnakej veľkosti, popretkávané hustou žilnatinou. Svoju korisť chytajú počas letu. Pri rybníkoch sa ozýva množstvo rôznych hlasov. Jeden z nich môže patriť skokanovi zelenému (Rana esculenta).

Porasty vodných rastlín sú ohrozené reguláciou tokov a odvodňovaním alebo zaplavovaním krajiny veľkými priehradami. Ak je rameno prirodzene alebo umelo odrezané od rieky, prestáva pôsobiť riečna dynamika a rameno postupne zarastá. Nebezpečné je aj znečisťovanie vody živinami, dusíkom a fosforom (eutrofizácia). V takýchto podmienkach sa zvyšuje biomasa niektorých druhov, ktoré vytláčajú konkurenčne menej schopné druhy. Výsledkom sú druhovo veľmi chudobné porasty.


Článok vyšiel v rámci seriálu Mokradné ekosystémy.





Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Buďte prvý(á), kto mu dá hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články


Diskusia: Spoločenstvá vodných ...



Pridať názor





BIO magazín

Toky nie sú stoky!
Občianske združenie TATRY z Liptovského Mikuláša v spolupráci s Centrom environmentálnych aktivít z Trenčína Vám na serveri BIO spotrebiteľ ponúkajú možnosť vydať sa na cestu vody. Chceme ukázať, akou zraniteľnou je krajina a čo môžeme urobiť preto, aby sa stala nielen vizuálne krajšou, ale aj ekologicky stabilnejšou a produkčnejšou.



Najčítanejšie v rubrike