BIO spotrebiteľ

Voda v SR vo faktoch
Toky nie sú stoky! (5)

03.03.2006 09:23 Zdroj: Správy o stave životného prostredia SR
Slovensko je vnútrozemský štát v strede európskeho kontinentu. Severným okrajom Slovenska prechádza hlavná európska rozvodnica, ktorá 96 % územia začleňuje k úmoriu Čierneho mora a len 4 % k úmoriu Baltského mora. Hustota riečnej siete kolíše od 0 do 2500 m/km2 (v priemere to predstavuje 920 m/km2 ).
  • Hodnoty základných hydrologických bilančných ukazovateľov z obdobia 1931 – 1980 sú nasledovné:
    • priemerný územný úhrn atmosférických zrážok za rok – 753 mm (100 %),
    • priemerný územný odtok za rok (odtoková výška) – 261 mm (35 % zo zrážok),
    • priemerný územný sumárny výpar za rok – 492 mm (65 % zo zrážok),
    • priemerný špecifický odtok z územia Slovenska - 8,26 l/s/km²˛ (kolíše od 1,5 l/s/km² na Podunajskej nížine do 60 l/s/km² v oblasti Vysokých Tatier).

  • Úmoria:
    1. Čierneho mora s 10 čiastkovými povodiami – Dunaja (1 138 km2), Moravy (2 282 km2), Váhu (14 268 km2), Hrona (5 465 km2), Ipľa (3 649 km2), Nitry (4 501 km2), Slanej (3 217 km2), Hornádu (4 414 km2), Bodvy (858 km2) a Bodrogu (7 272 km2),
    2. Baltského mora s povodím Popradu a Dunajca (1 950 km2)

  • Celková dĺžka evidovaných tokov - riečna sieť (2000): 49 775 km
  • Dĺžka vodných tokov v správe vodohospodárskych organizácií (2000): 29 334 km
    - upravených vodných tokov: 7 898 km
    - odvodňovacích kanálov: 6 889 km
    - umelých kanálov a privádzačov: 1 120 km
    - plavebných kanálov: 25 km

  • Dĺžka ochranných hrádzí proti povodniam (2000): 2 769 km
  • Celkové náklady a škody spôsobené povodňami v roku 2000: 1 298,6 mil. Sk
  • Vodohospodársky významné vodné toky (1998): 691 o dĺžke 12 691,6 km
  • Najdlhšia rieka a najväčšie povodie: Váh (367,2 km) s povodím 14 268 km2
  • Rekordný prietok: v roku 1965 Dunaj v Komárne – 8 290 m3/s
  • Dlhodobý priemerný prietok: 2 912 m3/s (z toho len 398 m3/s pramení v SR = 14 %)
  • Najvyšší vodopád: Kmeťov na Nefcerke (80 m) v troch stupňoch o dĺžke 900 m (TANAP)
  • Najhlbšie jazero: Veľké Hincovo pleso (- 53,2 m; plocha 0,2 km2; objem 1,8 mil. m3) (TANAP)
  • Vodné nádrže (1998): počet - 360, z nich najväčšia Hrušovská VN na Dunaji (46 km2)
  • Najstaršie vodárenské vodné nádrže: v CHKO Štiavnické vrchy už v 16. storočí
  • Územia chránené proti povodniam (2000): 5 764 km2
  • Prvá vodná elektráreň (VE): z roku 1892 v Gelnici
  • Množstvo elektrickej energie vyrobenej vodnými elektrárňami v roku 2000: 4 894 GWh
  • Podiel VE na výrobe elektrickej energie (2000): 18,64 %
  • Dodávky povrchovej vody (2000): 710,974 mil. m3
  • Prvý vodovod: Turček – Kremnica (22 km) z 15. storočia
  • Počet verejných vodovodov (2000): 836
  • Dĺžka vodovodnej siete bez prípojok (2000): 23 260 km
  • Výroba pitnej vody (2000): 391,7 mil. m3
  • Priemerná cena pitnej vody (2000): 11,36 Sk/m3
  • Obyvatelia zásobovaní vodou z verejných vodovodov (2000): 4 479 200 (82,9 %)
  • Špecifická spotreba vody (2000): 120,86 l/obyvateľ/deň
  • Dĺžka kanalizačnej siete bez prípojok (1996): 5 789 km
  • Počet obcí a miest s vybudovanou verejnou kanalizáciou z celkového počtu 2 883 (2000): 471 obcí a miest (16,3 %), z ktorých len 363 má vybudovanú čistiareň odpadových vôd
  • Obyvatelia domov napojených na verejnú kanalizáciu (2000): 2 956 300 (54,7 % )
  • Odpadové vody vypúšťané do vodných tokov (2000): 1 076 mil. m3 z toho čistené vody tvoria 740,976 mil. m3
  • Počet čistiarní odpadových vôd (2000): 344
  • Dĺžka vodných tokov s monitorovaním kvality vody (2000): 3 369,95 km
  • Triedy akosti vody povrchových tokov:

      I. trieda – veľmi čistá voda,
      II. trieda – čistá voda,
      III. trieda – znečistená voda,
      IV. trieda – silne znečistená voda,
      V. trieda – veľmi silne znečistená voda.

  • Skupiny ukazovateľov na zatriedenie kvality vodných tokov:

      A – ukazovatele kyslíkového režimu
      (napr. BSK5 – biochemická spotreba kyslíka za 5 dní, O2)
      B – základné fyzikálno-chemické ukazovatele
      (napr. RL – rozpustné látky, merná vodivosť, SO4,vodivosť, pH),
      C – nutrienty
      (napr. N-NH4, P – celkový, P - PO4)
      D – biologické ukazovatele
      (napr. SI - bios - sapróbny index biosestonu)
      E – mikrobiologické ukazovatele
      (napr. koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, fekálne streptokoky)
      F – mikropolutanty
      G – toxicita
      H – rádioaktivita

  • Dĺžka monitorovaných vodných tokov zaradených do 5. triedy akosti vody podľa jednotlivých ukazovateľov (2000):

      A. skupina ukazovateľov 237,15 km
      B. skupina ukazovateľov 71,30 km
      C. skupina ukazovateľov 323,95 km
      D. skupina ukazovateľov 39,20 km
      E. skupina ukazovateľov 1 535,55 km
      F. skupina ukazovateľov 507,65 km

  • Priemerný úhrn zrážok v SR:
      v roku 1993 677 mm (89 % normálu)
      v roku 1996 839 mm (110 % normálu)
      v roku 2000 765 mm (100,4 % normálu)

  • Absolútny rozdiel ročných zrážok: 2 946 mm (Zbojnícka chata 3 229 mm v roku 1958, Trebišov 238 mm v roku 1917)
  • Trvanie snehovej pokrývky: v Bratislave do 90 dní a v Tatrách nad 250 dní
  • Najväčšie a najmenšie ročné priemerné zrážky:
      - max. Zbojnícka chata v TANAPe (2 130 mm),
      - min. Žiharec (529 mm)

  • Hydrologická bilancia (objem v mil. m3):
    -199619982000
    zrážky41 12740 19637 500
    ročný prítok do SR65 46562 28677 999
    ročný odtok z povodí79 99676 48990 629
    ročný odtok z územia SR12 84210 97912 842

  • Využiteľné množstvo podzemných vôd: 75,706 m3/s z odhadovaného potenciálu cca 35 mld. m3 zásob podzemných vôd
  • Vývery minerálnych vôd: 1 470 zdokumentovaných výverov s využitím 700 l/s
  • Najvyšší gejzír: Herľanský, ktorý po navŕtaní v roku 1870 strieka v intervale 33 hodín z hĺbky 405 m do výšky až 40 m (erupcia trvá 30 minút)
  • Kúpeľné miesta: 23 (kúpeľný ostrov v Piešťanoch chránený od roku 1682)
  • Výskyt geotermálnych vôd: 106 lokalít s využitím 1 573 l/s a využiteľným potenciálom 190 MW.
  • Niektoré chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (chránené vodohospodárske oblasti): 6 942 km2 (14,16 % SR)
    1. Strážovské vrchy 757 km2
    2. Beskydy a Javorníky 1 856 km2
    3. Veľká Fatra 644 km2
    4. Nízke Tatry – západná časť 358 km2
    5. Nízke Tatry - východná časť 805 km2
    6. Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny 375 km2
    7. Muránska planina 205 km2
    8. Horné povodie rieky Hnilec 108 km2
    9. Slovenský kras - Plešivská planina 57 km2
    10. Slovenský kras - Horný vrch 152 km2
    11. Vihorlat 225 km2
    12. Žitný ostrov 1 400 km2

  • Vodohospodársky významné oblasti:
    1. Riečne náplavy Váhu od Varína po Hlohovec a Varínky
    2. Dolný Váh
    3. Riečne náplavy Belej
    4. Riečne náplavy Oravy
    5. Kysucká kotlina
    6. Turčianska kotlina
    7. Strážovské vrchy
    8. Riečne náplavy Nitry od Prievidze po Nové Zámky
    9. Sološnicko – Pernecká oblasť
    10. Pririečna zóna Dunaja od Komárna po Štúrovo
    11. Mezozoikum Nízkych Tatier, riečne náplavy Hrona, JV časť Veľkej Fatry
    12. Riečne náplavy Hrona od Žiaru nad Hronom po Želiezovce
    13. Neovulkanity
    14. Riečne náplavy Krupinice a Litavy
    15. Riečne náplavy Ipľa
    16. Riečne náplavy Slanej
    17. Riečne náplavy Popradu
    18. Riečne náplavy Hornádu od Spišských Vlachov po Družstevnú pri Hornáde
    19. Riečne náplavy Hornádu od Družstevnej pri Hornáde po štátnu hranicu
    20. Riečne náplavy Bodvy a Slovenský kras
    21. Riečne náplavy Ondavy od Svidníka po Domašu
    22. Riečne náplavy Ondavy od Domaše po Trebišov
    23. Riečne náplavy Torysy od Brezovičky po Prešov
    24. Riečne náplavy Cirochy
    25. Medzibrožie a riečne náplavy Roňavy
    26. Bratislava




Hodnotenie: 70%, 2 hlasy Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.
Zdieľať na Facebooku
Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články

Diskusia: Voda v SR vo ...

    voda v pôde

    Dobry den, mna by zaujimalo, pocula som taky fakt, ze na Slovenku je skoro 3 krat viac vody v pôde ako je vody v riekach, nadrziach, chcela by som sa spytat, ci to neviete vyjadrit v cislach, dakujem. Osobne sa o to snazim, ale skoro 3 krat viac mi to nevychadza, dakujem.
    kvietok   Reagovať
     
    0
     
    0

    Rozne zdroje

    Cast zdrojov uvadza dokonca cislo vacsie nez 3 - krat. Treba si uvedomit, ze nadrze su "nahradne zdroje", ktore tu historicky neboli. Kde bola voda vtedy?
    Rudolf PADO   Reagovať
     
    0
     
    0

Pridať názor na článok





BIO magazín

Toky nie sú stoky!
Občianske združenie TATRY z Liptovského Mikuláša v spolupráci s Centrom environmentálnych aktivít z Trenčína Vám na serveri BIO spotrebiteľ ponúkajú možnosť vydať sa na cestu vody. Chceme ukázať, akou zraniteľnou je krajina a čo môžeme urobiť preto, aby sa stala nielen vizuálne krajšou, ale aj ekologicky stabilnejšou a produkčnejšou.

Najčítanejšie v rubrike


Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií