BIO spotrebiteľ

Kvalita vody na kúpanie v roku 2004
Toky nie sú stoky! (15)

24.05.2006 00:44
V letnej turistickej sezóne v roku 2004 boli predmetom sledovania 22 regionálnych úradov verejného zdravotníctva SR najvýznamnejšie prírodné vodné rekreačné lokality v SR a umelé kúpaliská termálnou a netermálnou vodou.
Požiadavky na kvalitu vody v ktorej je kúpanie povolené ustanovuje zákon NR SR č.272/1994 Z. z o ochrane zdravia ľudí v zmení neskorších predpisov a vyhláška MZ SR č.30/2002 Z.z o požiadavkách na vodu na kúpanie, kontrolu kvality vody na kúpanie a na kúpaliskách ktorá zosúladená so smernicou Rady č.76/160/EHS z 8.decembra 1975 tykajúcou sa kvality vody určenej na kúpanie.

Kvalita vody prírodných a umelých kúpalísk sa kontrolovala chemickým, mikrobiologickým a biologickým rozborom počas celej sezóny jednak v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru a tiež na základe výsledkov predložených prevádzkovateľmi, ktorí sú povinní v zmysle práva, preukazovať kvalitu vody na kúpanie. Odbery vzoriek vôd sa počas letnej turistickej sezóny spravidla realizovali v dvojtýždňových intervaloch. Na umelých kúpaliskách sa sledovalo 22 ukazovateľov, na prírodných lokalitách musela voda vyhovovať v27 ukazovateľov.

Sledované prírodné vodné lokality využívané obyvateľstvom na kúpanie v roku sa od seba líšili nielen veľkosťou vodnej plochy a návštevnosťou, ale aj kvalitou vody a formou rekreácie. Zo 76 lokalít, ktoré boli v tomto roku zaradené do zoznamu sledovaných , na 29 prírodných lokalitách prebiehala organizovaná rekreácia vrátene kúpania, na 3 sa s povolením prevádzkovali len autokempingy alebo vodné športy okrem kúpania, na 44 lokalitách prebiehala neorganizovaná rekreácia. Pri výbere lokalít do sledovania bolo zvolené základné kritérium – návštevnosť ako 1 000 obyvateľov za deň.

Počas sezóny bolo odobratých z prírodných kúpalísk 600 vzoriek vôd, z ktorých sa vykonalo v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru, ako aj z nákladov prevádzkovateľov celkom 7 763 vyšetrení fyzikálno-chemických, mikrobiologických a biologických ukazovateľov kvality vody. Medzná hodnota stanovených ukazovateľov bola prekročená v 565 prípadoch. Príčinou nevyhovujúcej kvality vody boli najčastejšie zvýšené hodnoty
- v chemických ukazovateľoch: farba, priehľadnosť, pH,
- v mikrobiologických ukazovateľoch: chlorofyl, koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, Escherichia coli, plesne,
- v biologických ukazovateľoch: chlorofyl a, počty siníc, sapróbny index, riasy.

Orgán na ochranu zdravia posúdi hodnosť vody na kúpanie zo zdravotného hľadiska v zmysle platnej legislatívy. Za vodu nevhodnú na kúpanie sa o. i. zásadne považuje voda, v ktorej sa dokázala prítomnosť patogénnych mikroorganizmov, takisto aj voda s výskytom vodného kvetu a siníc (cyanobaktérií). Priehľadnosť vody nesmie klesnúť pod 1 m, voda nesmie mať výrazne zmenenú farbu, chemický odpudzujúci, fekálny alebo zvláštny zápach, na hladine sa nesmie tvoriť viditeľný film alebo trvalá pena, vo vode nesmú byť vizuálne dokázateľné dechtovité látky a rôzny iný plávajúci materiál. Zdravie ľudí môže ohroziť aj prítomnosť toxických látok znečisťujúcich vodu zo známych i neznámych zdrojov. Ak voda nespĺňa požiadavky na kvalitu vody na kúpanie, orgán na ochranu zdravia nariadi prevádzkovateľovi opatrenia, o. i. aj označiť danú lokalitu varovným upozornením že „Voda nie je vhodná na kúpanie zo zdravotných dôvodov“.

Výstražnými tabuľami o nevhodnosti vody na kúpanie zo zdravotných dôvodov boli označené lokality, ktoré nespĺňali požiadavky stanovené vyhláškou MZ SR č. 30/2002 Z.z. Z dôvodu nadlimitného obsahu siníc a rias bolo potrebné pristúpiť k vydaniu zákazu kúpania na štrkovisku Kuchajda, kde nevyhovujúca kvalita vody sa udržala až do konca sezóny. Podobná situácia bola aj na štrkovisku v Jakubove a pieskovisku Plavecký Štvrtok. Medzi vodné útvary, ktoré vykazujú zlú kvalitu vody patria aj nádrže v okrese Nitra- Veľký Cetín, Vráble, Jelenec. Vyradené zo sledovania boli Nádrž Ľadovo v okrese Lučenec a Čaňa v Košiciach , ale aj napriek výstražným tabuliam ich obyvatelia z blízkeho okolia využívali na rekreáciu. Výstražnými tabuľami boli označené aj lokality Nitrianske Rudno, vodná nádrž Lipovina-Bátovce, štrkovisko vo Veľkých Kozmálovciach. Nádrž Kurinec v okrese Rimavskej Sobote v dôsledku zvýšeného počtu siníc a v obci Kraľovany v okrese Dolný Kubín, kde laboratórne analýzy vzoriek vody potvrdili výskyt patogénnych mikroorganizmov (E. coli). Výskyt siníc bol zaznamenaný aj na prírodnom kúpalisku Zemplínska Šírava, na stredisku Kamenec. V stredisku Biela Hora bolo v priebehu sezóny zistené, že hygienické zariadenia slúžiace pre návštevníkov sú neprístupné a dochádzalo k vytekaniu odpadových vôd z kanalizačnej šachty samospádom do prírodného kúpaliska Zemplínska Šírava.

Povolenú prevádzku aj s kúpaním mali 4 prírodné kúpaliská s organizovanou rekreáciou v Bratislavskom kraji – Zlaté piesky, Kuchajda, Veľký Draždiak, Slnečné jazerá, v okrese Lučenec VN Ružíná v kúpacej oblasti Divín, dve pláže prírodného kúpaliska Teplý Vrch v okrese Rimavská Sobota, plážové kúpalisko Tornaľa v okrese Revúca, Areál zdravia Šahy v Nitrianskom kraji, všetkých 5 plážových lokalít Zemplínskej Šíravy a Vinianske jazero v okrese Michalovce, 4 plážové oblasti Veľkej Domaše v okrese Svidník a dve strediská v okrese Senica. Výskyt sinicového kvetu nebol zistený ani na Oravskej priehrade – pri ATC Stará Hora (okres Tvrdošín) a pri ATC Slanica (okres Námestovo). Na prírodnom kúpalisku VN Liptovská Mara bol zaznamenaný vyšší výskyt siníc s viditeľný výskyt vodného kvetu hnedej farby na hladine, ale zákaz používania vody na kúpanie vydaný nebol.

So vstupom SR do EÚ sa podávala aj prvá správa o kvalite vôd určených na kúpanie v súlade so smernicou Rady č. 76/160/EHS za kúpaciu sezónu 2004. Zo súhrnnej správy Európskej komisie vyplynulo, že viac ako 43 % vodných nádrží a jazier SR nespĺňa minimálne štandardy EÚ. Odporúčame normy spĺňalo necelých 15 % zo 67 skúmaných vodných plôch a 22,4 % spĺňalo aspoň minimálne štandardy. Takmer 16,4 % vodných plôch bolo nedostatočne sledovaných a kúpanie bolo zakázané v necelých 18 %. Celkovo bolo v správe evidovaných 6 059 sladkovodných a 13 096 morských oblastí určených na kúpanie. Priemerná kvalita vnútrozemských vodných plôch v šiestich nových členských štátoch (ktoré poskytli údaje v požadovanom formáte) dosahuje 46 %, v 15 “starých“ členských krajinách je to až 90 %.Dobré výsledky zaznamenané v členských štátoch, ktoré sledujú kvalitu oblastí určených na kúpanie už niekoľko rokov, boli dosiahnuté až po niekoľkých rokoch uplatňovania smernice.

Vybrané ukazovatele kvality vody v jazerách a vodných nádržiach SR, hodnotených ako prírodné kúpacie oblasti v roku 2004


Názov lokality v katastrálnom území (okres) Plocha (km2 ) Min. priehľad-nosť (m) Nanorg. (N- NO3+ N- NO2+ NNH4-) (mg. l-1 ) P-PO4 (ug. l-1 ) Chlorofyl a max. hodnota (mg. m-3 ) Index sapro-bity
ŠJ Ivánka pri Dunaji (BA) 7,5 ha 0 2,18 - 4,38 1,69
ŠJ Jakubov (MA) 0,2 0 2,01 - 26,4 1,91
ŠJ Plavecký Štvrtok (MA) 0,12 0 1,431 - 10,7 1,85
ŠJ Slnečné jazerá Senec (SC) 1,16 0 1,88 - 10,03 1,84
VN Kráľovná n/Váhom - Kaskády (GA) 10,89 - - - - -
VN Kunov (SE) 0,63 1,3 - - 8,8 1,8
ŠJ Gazarka v Šaštíne (SE) 0,12 1,2 - - 42,2 20,1
ŠJ Zelená voda - Nové Mesto n/Váhom (NM) 0,18 1 0,75 - 3,67 1,7
ŠJ Veľký Cetín 1 (NR) 0,082 Vyradené zo sledovania        
VN Vráble - stred (NR) 0,48 Vyradené zo sledovania        
VN Jelenec - stred (NR) 0,073 Vyradené zo sledovania        
VN Bátovce - Lipovina (LV) 0,265 - - - - -
ŠJ Šahy - Areál zdravia (LV) 0,023 - - - - -
ŠJ Komjatice (NZ) Vyradené zo sledovania          
ŠJ Šurany - Tona (NZ) 0,18 - - - - 1,9
VN Duchonka (TO) 0,139 0,64 0,86 94,5 - 1,9
VN Liptovská Mara - Lipt. Trnovec (LM) 21,68 3 - - 14,65 1,865
VN Oravská priehrada - St. Hora (NO) 3,5 1,5 1,57 - 8,45 1,9
VN Ružiná - pri obci Ružiná (LC) 1,7 0,6 - - 15 1,84
VN Kurinec - Zelená voda (RS) 0,25 - - - 19,06 2,09
VN Teplý vrch (RS) 0,7 1,21 0,64 - 13,8 1,87
BJ Kliger (BŠ) 1,69 - - - - -
BJ Veľké Richňavské jazero (BŠ) 0,076 1 - - 4,54 1,54
BJ Počúvadlo (BŠ) 0,117 1 - - 4,82 1,87
BJ Dolné Hodrušské jazero (ZC) 0,049 0,5 - - 3,92 1,87
BJ Veľké Kolpašské (BS) 0,191 1 - - 4,21 1,9
VN Palcmanská Maša 0,865 1 1,56 70 4,14 1,71
VN Nemečky 0,177 - 0,83 - - 1,9
VN Veľké Kozmálovce (LV) 0,03 - - - - -
VN Veľká Domaša (SK) 15,1 1,8 21,38 - 7,53 1,77
VN Zemplínska Šírava - Biela hora (MI) 33,6 0,5 1,62 - 36,22 1,93
(Zdroj MZP SR)
Vysvetlivky: ND – nedetegované, ŠJ – štrkoviskové jazero, VN – hradená vodná nádrž





Hodnotenie: 80%, 1 hlas Ako veľmi sa Vám páči tento článok? Dajte mu svoj hlas.

Rudolf PadoPredseda a projektový manažér OZ TATRY. Vyštudoval geológiu a geochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. OZ
TATRY realizuje dlhodobú víziu nazvanú Program obnovy krajiny v podtatranskom regióne.

Súvisiace články


Diskusia: Kvalita vody na kúpanie v roku ...



    Pridať názor na článok





    BIO magazín

    Toky nie sú stoky!
    Občianske združenie TATRY z Liptovského Mikuláša v spolupráci s Centrom environmentálnych aktivít z Trenčína Vám na serveri BIO spotrebiteľ ponúkajú možnosť vydať sa na cestu vody. Chceme ukázať, akou zraniteľnou je krajina a čo môžeme urobiť preto, aby sa stala nielen vizuálne krajšou, ale aj ekologicky stabilnejšou a produkčnejšou.



    Najčítanejšie v rubrike



    Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií